Centrum komunitného organizovania (CKO) má vďaka svojim programom prehľad o situácii na školách, ktoré navštevujú žiaci a žiačky zo všetkých sociálnych vrstiev. Sú medzi nimi rodiny s prístupom k internetu, ale aj úplne bez možnosti pripojenia či využívania akýchkoľvek online kanálov. Tieto zistenia nás priviedli k tomu, aby sme sa na súčasné výzvy a situáciu bližšie zamerali, zmapovali dianie a potreby a navrhli odporúčania, ktoré by fungovali v širokej verejnosti, no obsiahli by časť znevýhodnenej a vylúčenej populácie. Súčasné nastavenie spôsobuje, že v niektorých prípadoch vzdelávanie funguje na dobrej úrovni, a inde nefunguje vôbec. 

Z toho dôvodu sme sa rozhodli v spolupráci s našimi kolegami a kolegyňami, spolupracovníkmi a spolupracovníčkami, ako aj s partnerskými organizáciami pripraviť dokument, ktorý obsahuje popis súčasnej situácie, prináša dobré príklady a inšpirácie z riešenia situácie v okolitých krajinách a tiež odporúčania, o ktoré sa môžu kompetentní a kompetentné pri svojich rokovaniach oprieť.

Vďaka vzdelávaciemu programu Školy za demokraciu, ktorý CKO zastrešuje, máme prehľad o momentálnom fungovaní viacerých základných a stredných škôl na území Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK):

Na jednej zo základných škôl vo Zvolene pani učiteľka posiela množstvo zadaní cez internet, keďže učí stovky žiakov a žiačok. Zadania posiela cez viaceré kanály – messenger, edupage, gmail, hotmail, aby sa dostali k čo najväčšiemu počtu žiakov. Nedáva termíny, dokedy majú zadanie vypracovať, každý a každá ide svojím tempom. Situácia jej robí problém len z toho hľadiska, že by chcela využívať aj videohovory, no nemá na to technické možnosti (má starší počítač, ktorý už „nepotiahne“ náročné aplikácie ako zoom alebo windows teams atď.) Pani učiteľka z ďalšej základnej školy v Banskobystrickom kraji nemá žiadne informácie o polovici svojej triedy, nevie sa dovolať rodičom, deti nereagujú na správy. Keďže deviatemu ročníku bol odpustený monitor, vyvolalo to stav, že už nemusia robiť nič (zväčša sú už prijatí na stredné školy). Pani učiteľka na inej škole v tomto kraji učí úplne bez problémov cez internet – používa windows teams – učí tak aj najmenších prvákov. Stredná odborná škola v BBSK zaviedla dištančné vyučovanie, ktoré podľa ich slov prebieha bez problémov. Žiaci a žiačky majú aj odborný tréning, dostávajú zadania (vrátane odporúčaní na filmy či knihy k preberanej téme).

Špecifická situácia je v sociálne slabších komunitách, v ktorých pracujú naši kolegovia a kolegyne v rámci programu Komunitné organizovanie. Od vyhlásenia mimoriadneho stavu sa intenzívne venujeme pomoci v komunitách, monitorovaniu situácie, distribúcii informácií, zháňaniu ochranných a hygienických pomôcok, ktoré v mnohých lokalitách stále chýbajú. Táto naša intervencia vytvorila priestor na rozhovory s ľuďmi a hlbšiu analýzu, kde sa ukázal problém s dostupnosťou vyučovania pre mnohých žiakov a žiačky. Súčasná situácia vo vzdelávaní už aj tak markantné sociálne rozdiely ešte prehlbuje. V komunitách, v ktorých pôsobia naši komunitní organizátori a organizátorky, riešime v prvom rade opatrenia ku COVID 19, no jednou z ďalších vecí, ktorá trápi rodiny, je vzdelávanie detí.

V niektorých lokalitách sú nápomocné komunitné centrá a terénni sociálni pracovníci a pracovníčky, ale sú komunity, kde nie je poskytovaná žiadna služba. V každej lokalite, komunite, rodine prebieha vzdelávanie inak. Vzdelávanie nie je jednotné a veľakrát neprebieha vôbec, nie preto, že by rodičia nechceli, ale nevedia ako vzdelávať svoje dieťa, nemajú adekvátne vzdelanie či prístup na internet. Spracovali sme príklady niektorých konkrétnych lokalít, kde pôsobíme my alebo naši partneri.

V jednej z komunít v okolí Banskej Bystrice prebrala rolu učiteľky dobrovoľníčka, ktorá s pomocou našej komunitnej organizátorky prináša pracovné zošity, robí s deťmi zadania, zbiera ich a dáva na internet. V ďalšej lokalite v Jelšave nie je vyučovanie nijako koordinované, internet tam ľudia väčšinou nemajú. Podobná situácia je aj v Slovenskej Ľupči. Deti nemajú prístup na internet, nikto im nenosí pracovné listy, sú úplne bez učebného plánu a väčšina rodičov má len základné vzdelanie, tzn. nevedia si nastaviť učebný plán a učiť sa s nimi. Druhá polovica rodičov sú zamestnaní a nestíhajú sa deťom dostatočne venovať. V Banskej Štiavnici a okolí je to rôzne: jedna pani učiteľka prináša zadania deťom, ktoré sa nevedia pripojiť online, na križovatku v blízkosti ich bytovky, kde si ich chodia preberať, a vďaka tomu sa väčšina detí učí. V ďalších dvoch lokalitách sa deti neučia vôbec a momentálne nie sú nápomocní ani komunitní pracovníci z miestneho komunitného centra.

Vyberáme niektoré z príbehov, s ktorými sa stretávajú komunitní organizátori a organizátorky:

Rodina, kde pracujú obidvaja rodičia, má dve školopovinné deti a jedného škôlkara. Pani učiteľky komunikujú cez sms a úlohy posielajú cez webový portál Bezkriedy. Rodina žije v rómskej osade, nemajú wifi pripojenie, iba telefón s obmedzeným množstvom internetových dát. Mama každý večer prepisuje testy a zadania do zošita, aby jej dve školopovinné deti mali splnené svoje úlohy od pani učiteľky, ktoré síce mama skontroluje, ale či sú správne, nevie. Počas dňa na nich dozerá suseda a jeden zo starších súrodencov pomáha s úlohami mladšiemu. Úlohy im pani učiteľky nekontrolujú a motivácia k učeniu sa u detí postupne vytráca – veď pani učiteľka ich skontroluje po karanténe. V ďalšej rodine sa neučia vôbec, lebo nevedia ako, telefón síce majú, ale nemajú dáta ani paušál.

Jeden z ďalších príbehov je príbeh 14-ročného rómskeho chlapca, ktorý je zaradený od novembra 2019 v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe. Začal sa veľmi vážne zaujímať o svoju budúcnosť. Podľa jeho slov si začal uvedomovať potrebu zmeniť svoj prístup ku vzdelávaniu. Svoj individuálny plán rozvoja si postavil na tom, že sa musí viac učiť, aby si zlepšil prospech z matematiky, slovenčiny a biológie. Jeho rozhodnutie a vytrvalosť mu priniesli ovocie v podobe polročného vysvedčenia, kde si výrazne zlepšil prospech. Teraz má vážne obavy, ako to bude zvládať. Má pocit, že jeho úsilie bolo zbytočné, lebo nevie, ako sa skontaktuje so svojou triednou učiteľkou, na emaily nikto neodpisuje a telefón v škole nikto nedvíha.

Máme aj rodičov, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie. Otec sa snaží zabezpečiť rodinu a vypomáha na neďalekom statku, od skorých ranných hodín pracuje pri hydine. Chod domácnosti zabezpečuje matka piatich detí, kde jedno z nich má ťažké zdravotné postihnutie a potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Matka nerozumie učebným osnovám ani zadaným domácim úlohám od pani učiteľky. Samotné deti nevedia, ako majú ďalej postupovať a učiť sa. Rodina nemá internet a ani známych v okolí, ktorí by im mohli s učením pomôcť.

Mnohí pedagógovia a pedagogičky si práve online zadávaním uľahčujú prácu tak, že zadajú len strany učiva, bez selekcie podstatného učiva, čo zapríčiňuje stres pre žiactvo i rodičov. Vyjadrené slovami jednej z matiek zo sídliska, kde pôsobíme: “Učiteľ geografie nám každé dva dni zadá dve A4 strany textu, potom dá test. Syn to už vzdáva a ja s ním.” Mimoriadne zaujímavá je situácia v rodinách so 4 deťmi a viac. Ako konštatovala zodpovedná matka: Učenie mi zaberie celý deň.

Z mapovania v „našich“ lokalitách vyplýva, že vzdelávanie nie je dostupné pre všetkých žiakov a žiačky. V prípade, že je, však nie sú nastavené dostatočné podporné mechanizmy, aby ho využili. 

Ohľadom vzdelávania sme naše pozorovania zhrnuli v nasledovných bodoch:

  1. Súčasné poskytovanie vzdelávania je závislé od individuálneho manažmentu škôl a hlavne od prístupu a možností individuálnych pedagógov. Absentuje koordinácia na národnej úrovni.
  2. Zadania prichádzajú častokrát ráno, no v iných prípadoch priebežne počas dňa i v noci. Kontinuálny prúd podnetov nie je zvládnuteľný. Ak rodič práve v tom čase, keď sa má dieťa venovať zadaniam pracuje, musí sa úplne spoľahnúť na zodpovednosť dieťaťa, čo je v mnohých prípadoch diskutabilné. Večer rodina odosiela vypracované úlohy.
  3. Mnohé rodiny či celé komunity prístup na internet nemajú, alebo nemajú vhodné zariadenia – počítače či mobily, prípadne ich nemajú dostatočný počet pre viac detí v rodine.
  4. Častokrát chýbajú technické zručnosti, či už na strane žiakov a žiačok, rodičov, alebo aj samotných učiteľov a učiteliek. Aj keď je internet dostupný, sú deti, ktorým chýba prístupové heslo, ktoré má každý iné. Deti ani rodičia častokrát nie sú v kontakte s učiteľmi a učiteľkami, čo situáciu neuľahčuje. Tí a tie, čo sa dostanú na internet, nevedia vypracovať pracovné listy, lebo si ich nemajú kde vytlačiť. V mnohých prípadoch ani pracovné listy nie sú, alebo je to len na jednotlivých vyučujúcich, či hľadajú cestu, ako ich distribuovať.
  5. Deti nemajú vhodný priestor na vzdelávanie. Vo vylúčených komunitách sú bežné mnohopočetné rodiny, viacgeneračné bývanie, kde jedna izba slúži pre viacero rodinných príslušníkov a plní rôzne funkcie v domácnosti.
  6. Terénni sociálni pracovníci a pracovníčky a pracovníci komunitných centier primárne poskytujú konzultácie a pomáhajú komunite zorientovať sa v základných opatreniach, napr. ako použiť rúško, ako sa chrániť pred vírusom, tzn. dodržiavanie opatrení týkajúcich sa COVID 19. Až následne môžu vykonávať sprievodcu v pomoci vzdelávania. Na to, aby mali na starosti samotné vzdelávanie, nemajú kompetencie ani potrebné vzdelanie. Avšak nie v každej lokalite je komunitné centrum. Zároveň sa od všetkých očakáva dodržiavanie prísnych hygienických pravidiel a momentálne je situácia taká, že v mnohých centrách nemajú ochranné pomôcky a je riziko, že by mohli prenášať vírus.
  7. Mnohé rodiny prišli o príjem. Rodinám chýbajú aj školské obedy. Prišli o možnosť príležitostného zárobku, brigády, dohody, či tzv. týždňovky.

Po viac než dvoch týždňoch spontánnych aktivít, ktoré je dôležité oceniť, je najvyšší čas na koordinovanú akciu. Zaznamenávame vznik mnohých iniciatív zdola i samotného Ministerstva, ktoré sú nápomocné, prínosné. No žiadna z nich nie je komplexnou koordinovanou aktivitou na národnej úrovni, ktorá by dokázala nahradiť formálne vyučovanie. Obávame sa, koľko detí bude po tejto kríze musieť opakovať ročník, čím sa už teraz veľké sociálne rozdiely ešte prehĺbia, resp. na situáciu najviac doplatia znevýhodnené skupiny.

Výstupy z mapovania situácie v komunitách

Na základe našich skúseností a podnetov vyzbieraných z komunít, kde pracujeme, a vyššie uvedeného zhrnutia aj príkladov zo zahraničia uvedených v prílohe, prinášame naše odporúčanie:

Potrebujeme synchrónne a koordinované vzdelávanie, ucelenú podporu vzdelávania v rámci všetkých ročníkov, celoplošne aplikované v rámci krajiny, a rovnako dostupné všetkým školopovinným deťom. Toto dokáže v dostatočnej miere zabezpečiť momentálne len využitie takého mainstreamového a tradičného kanála, akým je televízia. 

Ten je už do istej miery aktívny, no uvítali by sme jeho väčšie využite, resp., navrhujeme preniesť váhu vzdelávania naň. Ak sa podarí preniesť vzdelávanie z online prostredia do televízie, online nástroje sa môžu stať nápomocnými a podpornými nástrojmi vzdelávania. Ak sa nám podarí odbremeniť učiteľov a učiteľky od každodennej misie pri tvorení online príprav, hľadania ciest, ako komunikovať so žiakmi a žiačkami, budú mať viac priestoru na individuálny prístup, prácu so znevýhodnenými deťmi, ale aj na zbieranie zadaní, potrebné konzultácie, spätnú väzbu a podporu. To isté platí aj vzdelávanie detí, nakoľko sú mnohí stále živiteľmi a živiteľkami rodín.

Pri hľadaní riešení sme okrem mnohých rozhovov tiež zmapovali štáty, kde sa takéto vyučovanie o rodičoch, ktorí by mali byť v tomto procese nápomocní, a nie niesť ťarchu a zodpovednosť za stalo praxou a mohlo by slúžiť ako inšpirácia pre naše domáce prostredie. Príklady prinášame v prílohe a pridávame hlavné odporúčania a podporné body. Pripomíname, že ide o štáty, ktoré napriek citeľne horšej hospodárskej a spoločenskej úrovni v porovnaní so Slovenskom veľmi dobre a rýchlo zaviedli systém dištančného vzdelávania formou televízie.

Navrhujeme nasledovné:

  1. Vyčleniť vo vysielaní verejnoprávnej televízie počas pracovných dní dostatočný čas na vzdelávanie žiakov a žiačok základných stredných škôl. V Čiernej Hore pre vyučovanie veľmi výrazne zmenili program vysielania troch televíznych kanálov, v Srbsku dvoch. Vďaka tomu je priemerná denná časová dotácia pre jeden ročník 60-100 minút.
  2. Vytvoriť prehľadnú centrálnu stránku, na ktorej bude dostupný aktuálny rozvrh vyučovania a vysielaného učiva aj priame prehľadné odkazy na jednotlivé prednášky uložené na webových portáloch(prehľadné stránky s komplexnými informáciami majú spomínané štáty, linky na ne uvádzame v prílohe)
  3. Informovať všetky školy o tomto programe a žiadať riaditeľov a riaditeľky, aby dohliadli na jeho využívanie (s výnimkou “inovatívnych” škôl, z ktorých mnohé už svoju formu výuky našli)
  4. Určiť, ktoré časti vzdelávania preberá centrálna platforma formou vysielania a aké povinnosti zostávajú učiteľom a učiteľkám 
  5. Odporučiť učiteľstvu a žiactvu efektívnu formu výučby, prípadne na individuálne či skupinové konzultácie doplňujúce centrálne nahraté prednášky (v online forme, no aj vo forme pre rodiny bez internetového pripojenia)
  6. Zabezpečiť adekvátny vysielací čas pre vzdelávacie programy materských a špeciálnych škôl
  7. Zabezpečiť formu dištančného vzdelávania v menšinových jazykoch v celoštátnej televízii alebo v regionálnych televíziách
  8. Odporúčame, aby zároveň boli ponechané iné formy dištančného vzdelávania, ktoré dobre fungujú. Posilňuje sa vďaka nim sociálny kontakt medzi učiteľmi a učiteľkami a žiactvom. 
  9. Odporúčame upraviť formu hodnotenia – je nutné ho prispôsobiť aktuálnej situácii.
  10. Odporúčame zredukovať rozsah učiva na tento školský rok a venovať sa len tým najdôležitejším témam, a to s ohľadom na vyššie popísané faktory.

 

Ako na tieto návrhy reagujú ľudia v komunitách, kde pracujeme?

V rómskych komunitách si vieme predstaviť, že by mohlo byť vyučovanie prostredníctvom TV, pretože v ich veľkorodinách by sa vedeli zhromaždiť okolo televízora. Iný komunikačný kanál je nedostupný. 

Všetci opýtaní zo sídliska, kde pracujem, bez ohľadu na to, či sa vyjadrovali z pozície rodičov alebo profesionála/profesionálky, sa zhodli v konštatovaní, že výučba poskytovaná cez kanály RTVS by výrazne pomohla všetkým zúčastneným stranám. V mnohých prípadoch by to bol vlastne jediný dostupný odborný výklad predpísaného učiva.

Koordinátorka rodinného centra a matka dieťaťa s postihnutím je v kontakte s podpornou skupinou rodín a skúsenosti sú rovnaké: dieťa je zvyknuté, že sa učia v škole. Učenie cez televíziu by veľmi pomohlo – už len záber na učiteľa a tabuľu by žiakovi simuloval školské prostredie a skôr by pristúpilo k výkonu. Rodičia by potom mohli byť nápomocní, no nestálo by to celé na nich. 

Zamestnanci krízového centra majú tiež svoje interné príkazy minimalizovať kontakt s klientmi a obmedzovať aj ich kontakt navzájom. Zdieľanie pár počítačov, ktoré v centre sú, určite nie je hygienickejšie ako posadiť vo vzdialenosti dvoch či troch žiakov pred veľkoplošnú obrazovku. Niektoré rodiny majú vlastný televízor. Centrum by uvítalo odborné a dostupné sprostredkovanie učiva. Pozoruje, že rodičia si vlastne mnohokrát sami robia selekciu a priority v tom zahlcovaní zadaniami na úkor kvality. 

Aj keby sme vedeli zabezpečiť internet do domácností a poskytli techniku, rodičia a ani samotné deti nevedia s touto technikou pracovať. Trvalo by nejaký čas naučiť rodinu používať technické nástroje na vzdelávanie. A ten nemáme. Naše deti sa potrebujú vzdelávať teraz.

Väčšina škôl, učiteľov, rodičov aj žiakov sa úprimne snaží, ale rôznorodosť prístupov, očakávaní, schopností aj digitálnych príležitostí a zručností vytvára zbytočnú frustráciu, napätie, ktorá nikomu nepomáha. Centrum komunitného organizovania pracuje s občianskou spoločnosťou a komunitami na Slovensku viac než 20 rokov. Súčasťou našej činnosti sú programy zamerané na majoritnú spoločnosť, ako aj programy podporujúce menšiny a ich práva. Vzdelávanie je jednou z hlavných priorít štátu. Našou prioritou, a prioritou našich spolupracovníčok a partnerov je, aby bolo dostupné pre všetky deti rovnako. Preto žiadame pracovné skupiny, Ministerstvo školstva aj vládu, aby zvážili využívanie mainstreamového kanálu pre formálne vzdelávanie. Aplikujme nástroje, ktoré budú sociálne rozdiely zmenšovať, nie prehlbovať. Hľadajme riešenia, fungujúce vzdelávanie naprieč sociálnymi vrstvami, s individuálnou podporou pre zraniteľné a znevýhodnené skupiny.

 

Odporúčanie podporujú:

Maroš Chmelík, riaditeľ Centra komunitného organizovania

Veronika Střelcová, koordinátorka programov Professional Fellows a Komunitné organizovanie v BBSK, Centrum komunitného organizovania

Martina Strmeňová, koordinátorka platformy Nie v našom meste, Centrum komunitného organizovania

Zuzana Szabóová, koordinátorka programu Školy za demokraciu, Centrum komunitného organizovania

Sanja Nikolov, koordinátorka Občianskeho centra OKO, Centrum komunitného organizovania

Jolana Nátherová, komunitná organizátorka – lokalita Cementárenská, Centrum komunitného organizovania

Adela Plešková Matulayová, komunitná organizátorka – lokalita Slovenská Ľupča, Centrum komunitného organizovania

Mária Koledová, komunitná organizátorka – Banská Štiavnica a okolie, Centrum komunitného organizovania

Iveta Rybárová, komunitná organizátorka – sídlisko Zvolen-Západ, Centrum komunitného organizovania

Milan Sendrei, komunitný organizátor – Jelšava, Centrum komunitného organizovania

Miroslav Ragač, komunitný organizátor – Dobrá Niva, Centrum komunitného organizovania

Ondrej Druga, komunitný organizátor, Centrum komunitného organizovania

Katarína Batková, riaditeľka Rada mládeže Slovenska

Andrea Bučková, splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity

Ingrid Kosová, predsedníčka Montessori, o.z.

Alexandra Bitušíková, členka správnej rady Centra komunitného organizovania

Csilla Droppová, členka správnej rady Centra komunitného organizovania

Zuzana Almáši Koreňová, vedúca odboru školstva MsÚ ZV

Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum

JUDr. Monika Štesková, riaditeľka Agentúra pre rozvoj Gemera

Rómsky vzdelávací fond, Slovensko

Mgr. Juraj Víg – pracovník s mládežou, komunitný organizátor a lektor sociálnej psychológie a manažmentu

Jana Fajčíková, krízové centrum DORKA, n.o., Zvolen

Lenka Vargovská, Krídla pomoci, o.z., Zvolen

Adriana Žilová, Rodinné centrum Svet rodiny, Zvolen

Andrea Tóthová, Kolobeh života

Jakub Hraník, konateľ, Art Society s.r.o.

Magda Kmeťková, Fluidum Film s.r.o., nezávislá producentka

Roman Hraník, konateľ Fluidum Film s.r.o.

Róbert Furiel, štatutár Saplinq, o.z.

Hana Skljarska, trénerka, Akadémia kritického myslenia

Pavol Koprda, pracovník s mládežou

Silvia Cochová, Centrum dobrovoľníctva, n.o., Banská Bystrica

Krasimír Damjanov, dobrovoľný pracovník v kultúre

Mária Ház, projektová manažérka Karpatská nadácia

Ivana Nováková, koordinátorka zamestnávania, REF, a komunitná organizátorka

Jaro Koleda, Šukar – dživipen, n.o

Maryša Oláhová, Únia rómskych materských centier

Beata Berkyová, Únia rómskych materských centier

Veronika Vachová, Eduma PR

Vladimír Oláh, rómsky aktivista

Miroslava Gašparová, tanečný súbor Horúce srdce

Janette Knapeková, KC Veľký krtíš

Magda Kmeťková, kameramanka rómskych relácií

Cyril Pleško, učiteľ na dôchodku

Vlasta Tokolyová, O.z Savore

Mária Radváková, Občianska agentúra komunitého rozvoja 1317

Darina Diošiová, bývalá koordinátorka Rómskeho programu v OZ Priatelia Zeme-CEPA

Lýdia Mirgová, komunitná organizátorka

Mgr. Marcela Bérešová, sociálna pracovníčka

Zuzana Havírová, Rómske advokačné a výskumné stredisko Skalica

Boba Markovič Baluchová, rozvojová novinárka, komunikačná manažérka, Platforma rozvojových organizácií Ambrela

Peter Lenčo, odborník v oblasti práce s deťmi a mládežou

Karin Andrášiková, Mladež ulice

Štefan Náther, OZ Nádej deťom

Silvia Kováčová, rómska aktivistka

Milan Kajo Zbořil, pracovník medzinárodnej mimovládnej organizácie

Miroslav Oláh, programový koordinátor Mission reformata n.o.

PaedDr. Andrea Papp, špeciálna pedagogička, Mentorka v rámci programu Ómama (Cesta von)

Katarína Klubertová, andragogička

Mgr. Viera Voľanská Huntejová, stredoškolská učiteľka Súkromná stredná športová škola ELBA, Prešov

Veronika Vanochová, PR a marketing manažérka

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko

 

Príloha: Príklady vyučovania vo vybraných štátoch

Čierna Hora aj Srbsko sú štáty s výrazne horšou hospodárskou aj spoločenskou situáciou. Napriek tomu systém vzdelávania prostredníctvom televízie zaviedli prakticky okamžite po vyhlásení karantény. Vďaka nemu žiaci a žiačky nestratili návyky a stále plynule pokračujú vo vzdelávaní.

Za zvláštnu pozornosť stojí zabezpečenie vyučovania v menšinových jazykoch. V Čiernej Hore sa vysiela na programoch štátnej televízie, keďže je tam len jedna väčšia národnostná menšina. V Srbsku tieto kompetencie preberajú regionálne televízie predovšetkým v multietnickom autonómnom regióne Vojvodina, ktoré tam majú silné zastúpenie.

  1. ČIERNA HORA:

Program Uči doma (Uč sa doma):

– začal 23. marca

– Ministerstvo školstva poslalo všetkým školám pokyn o organizácii vyučovania na diaľku, jednotliví riaditelia a riaditeľky sú zodpovední za zostavenie týždenných plánov organizovania tohto vyučovania

– vyše 300 úvodných prednášok/vyučovacích hodín nakrútili za niekoľko dní, zapojilo sa vyše 100 učiteľov a učiteliek

– nahraté prednášky sa vysielajú na troch televíznych kanáloch s pokrytím v celom štáte: TV Crna Gora 2 = Uči doma – 1-5 ZŠ, Sport MNE 1 = Uči doma 1 – 6-9, a Sport MNE 2 = Uči doma 2 – 1-4 SŠ

– venujú sa až 14-tim predmetom: matematika, čiernohorský jazyk, angličtina, taliančina, francúzština, nemčina, ruština, história, geografia, náuka o spoločnosti, chémia, biológia, fyzika, informatika

denná časová dotácia je 1 hodina na ročník (nižšie ročníky ZŠ a SŠ) alebo 1,5 hodiny (8. a 9. ZŠ, 3. a 4. SŠ)

– všetok videomateriál je dostupný aj online na ústrednej platforme programu: https://www.ucidoma.me/

– okrem toho prístupný na youtube zoradený v playlistoch podľa jednotlivých ročníkov

– obsah výučby je z veľkej miery zabezpečovaný školami

– okrem toho majú učitelia a učiteľky vlastný portál, prostredníctvom ktorého sa môžu do tohto programu zapájať

– popoludní prebieha vyučovanie v albánčine – jazyku najväčšej menšiny Čiernej Hory

Zdroj: https://www.cdm.me/drustvo/od-danas-uci-doma-ovo-je-raspored-predavanja/

Dostupné reakcie verejnosti:

– v komentároch sa viacerí ohradzovali voči kvalite niektorých učiteľov a učiteliek

– jazykové lekcie sledujú aj niektorí dospelí

 

  1. SRBSKO:

– po zavretí škôl prešlo celé základné a stredné školstvo na dištančné vyučovanie formou štátnej televízie

– Srbsko vyhlásilo karanténu približne o týždeň neskôr ako Slovensko, no napriek nižšej ekonomickej úrovni v porovnaní so Slovenskom, je srbské vzdelávanie pre nás dobrým príkladom

všetky základné informácie sú dostupné v prehľadnej forme na stránke ministerstva: https://www.rasporednastave.gov.rs/lat/osnovne-skole.php

prakticky celá výučba na základných škôl a všeobecné predmety stredných škôl sa vysielajú každý pracovný deň na dvoch programoch štátnej televízie – vzdelanie je teda dostupné aj v chudobnejších a zaostalejších častiach Srbska, kde je rozšírenie internetu slabé

– denná časová dotácia pre jeden ročník je 100 minút

– doobeda beží vysielanie pre prvý (RTS 2) a druhý stupeň (RTS3)

– poobede beží na RTS 2 vysielanie pre gymnáziá + vysielanie všeobecných predmetov pre odborné školy

– na spomínanej stránke je možné priamo sa prekliknúť na rozvrh vyučovania jednotlivých typov škôl, následne jednotlivých ročníkov, pričom po odvysielaní je možný priamy (a prehľadný) preklik na video konkrétnej hodiny uložené na platforme Planeta:https://mojaskola.rtsplaneta.rs/show/1369078/518/os1-srpski-jezik-zna-on-unapred-gvido-tartalja

– odborné predmety a predmety duálneho vzdelávanie sú dostupné len na internete – na štátnych platformách Planeta Moja škola zriadenom špeciálne kvôli online vyučovaniu: mojaskola.rtsplaneta.rs

– okrem toho sa ministerstvo snaží o vytváranie podmienok pre digitálnu solidaritu – zdieľanie autorských vyučovacích materiálov

– na Televízii Vojvodina a na lokálnych televíziách (v Srbsku majú silnejšie postavenie ako u nás) beží vyučovanie v menšinových jazykoch (vrátane slovenčiny)

– informácie o vyučovaní v menšinových jazykoch sú taktiež sústredené na hlavnej stránke ministerstva

– posledných pár minút každej hodiny je určených na zadanie úloh, ktoré zbierajú a kontrolujú už vlastní učitelia a učiteľky na individuálnej báze

– natáča sa to v reálnych školách, kde učitelia a učiteľky robia reálnu hodinu pred tabuľou – po pár minútach pozerania má človek pocit, že je reálne v triede; školy aj učitelia a učiteľky sa striedajú

deti sú na to naladené, keďže tento systém nabehol od začiatku karantény – nezažili prechodné obdobie samoorganizácie ako veľa detí na Slovensku

– väčšina učiteľov a učiteliek dáva žiakom a žiačkam úlohy cez google classroom – aplikácia umožňuje komunikovať, zadávať úlohy aj ich kontrolovať a známkovať

Dostupné reakcie verejnosti: 

  • Podobne ako na Slovensku, aj v Srbsku majú ministerstvom zadané základný štátny vzdelávací program, avšak učitelia a učiteľky si môžu vyberať z viacerých učebníc, kde sú jednotlivé učebné látky zoradené rôzne. Nie je teda možné prispôsobiť televízne vyučovanie všetkým. Stáva sa, že niektorí žiaci a žiačky už vysielané učivo prebrali, iným sa zase môže stať, že niektoré časti vynechajú, resp. budú ich musieť dobrať so svojimi učiteľmi a učiteľkami individuálne.

 

Odporúčania organizácií, inštitúcií, iniciatív a jednotlivcov, pracujúcich s komunitami a v rámci občianskej spoločnosti spracovalo a skoordinovalo Centrum komunitného organizovania a tím komunitných organizátorov a organizátoriek.