Bytový dom na Internátnej 12:
Jeden z problémov, ktoré sa v tomto bytovom dome podarilo odstrániť, je neplatičstvo. Vyriešili ho aplikovaním zákona o krátkodobom nájme, čo sme už spomenuli vyššie. Správcovi to však umožňuje fakt, že tento bytový dom je zaradený vo viacstupňovom systéme bývania – takže v prípade vysťahovania z tohto domu nájomníci neostanú na ulici, ale mali by ich prijať v inom zariadení.
Za najakútnejší problém považujeme absolútne nevyhovujúcu tepelnú efektivitu budovy: okná na bytoch sú podľa všetkého ešte pôvodné, takže cca 60-ročné a budova je nezateplená. Akútne je to predovšetkým pre nájomníkov tejto budovy, keďže za všetky energie si platia sami – avšak na radiátoroch nemajú namontované regulátory, takže prakticky nonstop majú kúrenie pustené naplno. Budovu vlastní aj spravuje akciová spoločnosť MBB, ktorá je v 100%-nom vlastníctve mesta Banská Bystrica. Hlavným dôvodom tohto stavu a zároveň najväčšou prekážkou akéhokoľvek zlepšenia tepelnej efektivity budovy je fakt, že MBB nemôže prijímať štátne ani európske dotácie na rekonštrukciu a zatepľovanie budov. Všetci kompetentní by teda mali venovať veľkú energiu prevereniu všetkých možností, ako túto budovu dostať do správy alebo vlastníctva takého subjektu, ktorý bude oprávnený prijímať dotácie a čím skôr tento alarmujúci stav zmeniť. Čiastočne tento problém pomôže zmierniť namontovanie nových regulátorov na radiátory, ktoré MBB plánuje v najbližších mesiacoch. Síce to v ničom nezlepší tepelnú efektivitu budovy, ale aspoň umožní nájomníkom ušetriť financie.
Pri neexistujúcich možnostiach vlastníka investovať do budovy (tieto údaje boli opakovane zdôrazňované vedením spoločnosti, sami sme ich pravdivosť nepreverovali) sú prakticky jediným potenciálnym zdrojom pre zlepšenie kvality bývania vlastné finančné zdroje nájomníkov. V nastavenom nájomnom systéme však absentuje akákoľvek motivácia pre nájomníkov, aby do bytov (teda do majetku vlastníka) investovali. Aj keď niektorí nájomníci nenávratne investujú do rekonštrukcie bytov, MBB ako vlastník im to neodráta z nájomného, ani ich nijakým spôsobom nemotivuje pokračovať v investíciách. V praxi to znamená, že klienti si pri vysťahovaní z tejto lokality zoberú z bytov prakticky každú drobnosť, ktorú do bytu investovali – častokrát vrátane vodovodných kohútikov, či zásuviek. Vzhľadom na to, že väčšinu klientely tvoria nízkopríjmové rodiny, je takýto prístup v podstate pochopiteľný. Vo výsledku to však znamená, že každý nový nájomník začína nie “na nule” – teda prebratí holobytu, ako to uvádza nájomná zmluva, ale prebratím výrazne zdevastovaného bytu.Podmienky sú teda nastavené tak, aby sa do bytov z dlhodobého hľadiska neinvestovalo.
Vzhľadom na obrovský investičný dlh na celej budove je tu jednoznačne potrebná masívna rekonštrukcia. Keďže MBB ako vlastník podľa informácií vedenia nie je oprávnený prijímať štátne ani európske dotácie a sám potrebnými prostriedkami nedisponuje, najlogickejším riešením by bolo dostať budovu do vlastníctva subjektu oprávneného prijímať prostriedky zo štátnych, respektíve európskych finančných mechanizmov. Komplikáciu pre tento scenár údajne predstavuje legislatíva, ktorá akciovej spoločnosti MBB – napriek tomu, že je 100%-ne vlastnená mestom – neumožňuje darovať budovu späť do mestského vlastníctva za symbolickú sumu, ale musí ju predať za trhovú hodnotu a z tohto predaja riadne zaplatiť daň, čo predstavuje veľkú stratu.
Otázne je, či by bolo možné prijímať dotácie v prípade, že by budova ostala vo vlastníctve MBB, ale dala by sa do správy subjektu schopného prijímať dotácie. Čisto teoreticky sa dá uvažovať aj o vytvorení podobnej organizácie zameranej nie na správu, ale len na na rekonštrukciu budovy, prípadne len na pomoc obyvateľom pri rekonštrukcii aspoň niektorých častí budovy.
Ak však nebude možné nič z tohto – ani previesť budovu do vlastníctva iného subjektu, ani začať prijímať dotácie cez akýsi hybridný model – riešením by jednoznačne mohlo byť odpúšťanie nájomného (alebo aspoň jeho časti) tým nájomníkom, ktorí z vlastných prostriedkov nenávratne investujú do rekonštrukcie bytov – napríklad vo forme výmeny okien, podláh, omietok a podobne. Pri pokračovaní súčasného nastavenia systému totiž bude budova odkázaná len na pokračujúce chátranie a “vybývanie”.
Okrem toho chýba tomuto systému ďalší stupeň pre tie rodiny z Internátnej, ktoré sú na najvyššej sociálnej úrovni, a ktoré by mali šancu posunúť sa do vlastného bývania mimo tejto lokality. Vzhľadom na to, že ide o podobný problém ako v Banskej Štiavnici (a pravdepodobne aj v mnohých iných slovenských mestách), budeme sa mu venovať na konci tohto článku.
Slovenská Ľupča – Komunita Za Hronom:
Dlhodobý problém v tejto komunite je prístup k pitnej vode: obecný vodovod tu nie je napojený a prameň, z ktorého časť komunity berie vodu, býva sporadicky kontaminovaný. Naším odporúčaním je – podobne, ako pri komunitách Cementárenská a Na hrbe – využiť prostriedky z dostupných finančných mechanizmov na napojenie tejto lokality na obecný vodovod. Prípadným rýchlejšie realizovateľným dočasným riešením by mohlo byť aplikovanie spomínaných systémov čipových kariet pri čerpaní vody z vonkajšieho vodovodného “automatu”.
Čo sa týka vysporiadania pozemkov, v tejto lokalite je to rôznorodé: niektoré rodiny majú domy postavené na vysporiadaných pozemkoch, ale niekoľko rodín žijúcich najbližšie k rieke Hron má obydlia postavené na cudzích pozemkoch nelegálne. Najväčšou komplikáciou v nadchádzajúcom období bude plánovaná výstavba predĺženia rýchlostnej cesty R1: presná trasa cesty zatiaľ nie je známa, podľa nepotvrdených informácií by stavbe mali padnúť za obeť práve obydlia v blízkosti Hrona na nevysporiadaných pozemkoch.
Naším odporúčaním teda jednoznačne bude aj v tejto lokalite výkup pozemkov pomocou prostriedkov dostupných v pripravovanej výzve útvaru splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Predovšetkým pri rodinách s obydliami nižšieho štandardu treba rozmýšľať aj o možnosti svojpomocnej výstavby, ktorá tu má potenciál, keďže nejde o tak preľudnenú komunitu, ako je Cementárenská.
Paradoxom tejto komunity, že má z minulých eurofondov vybudovanú čističku odpadových vôd, aj keď od svojho vybudovania zrejme nikdy nebola funkčná – bez vodovodu zavedeného do domácností nie je možné, aby bola čistička používaná.
Spoločné problémy:
Ako sme už naznačili pri situácii na Internátnej 12 v Banskej Bystrici, veľká časť zodpovedných rómskych rodín, ktoré vďaka príjmom z pracovnej činnosti sú na vyššej sociálnej úrovni má veľký problém nájsť si bývanie v iných častiach Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, ako sú spomínané rómske komunity – v podstate getá. Narážajú totiž na rasovo podmienené predsudky. Hovoril o tom napríklad Kamil Súkenička na našej júlovej dišpute[1], avšak podobných osudov sa dá nájsť naozaj veľké množstvo – a vôbec nie len na území týchto dvoch miest.
Vo vyspelejších krajinách je pritom bežným štandardom, že sociálne nájomné bývanie sa nebuduje koncentrovane, ale rozptýlene – teda napríklad jeden až dva byty v jednom vchode sú k dispozícii pre takéto rodiny. Tým pádom sú zaradení medzi majoritu a sú oveľa viac motivovaní prispôsobiť sa, pričom sú v kontakte so sociálnymi pracovníkmi.
Na Slovensku sa takýto systém snaží vytvoriť organizácia Depaul Slovensko v Bratislave[2] (aj keď pre inú cieľovú skupinu). Vzhľadom na skúsenosti viacerých sociálne orientovaných mimovládnych organizácií dlhodobo pôsobiacich v Banskej Bystrici však existuje šanca, že spoločnými silami a v spolupráci s kompetentnými oddeleniami Mestského úradu budú schopné vytvoriť a udržať systém prenájmu bytov, ktorý by pomohol zlomiť stereotypy a Rómom na vyššej sociálnej úrovni by pomohol posunúť sa v bývaní do lepších podmienok, ako je nevyhovujúca budova na Internátnej 12. Po potenciálnom vytvorení tohto systému by následne bolo možné implementovať ho aj v Banskej Štiavnici, prípadne iných mestách s podobnými problémami.
Ďalším všeobecne aplikovateľným prístupom je postupnosť pri začiatku nejakej akcie: začať pracovať s tými jednotlivcami a rodinami, ktoré majú najväčšie predpoklady uspieť, a ktoré už doteraz preukázali ochotu pracovať na svojom pozdvihnutí sa na vyššiu sociálnu úroveň. Tento prístup spomína napríklad Vladimír Ledecký – bývalý starosta Spišského Hrhova.[3]Jeho výhodou je predovšetkým to, že to v rámci komunity vytvára motiváciu – keď ostatní vidia, že tí najochotnejší sa vďaka spolupráci majú lepšie a vidia konkrétne výsledky, chcú to pre seba a svoje rodiny tiež.
Vzhľadom na komplikovanosť práce s touto cieľovou skupinou, ako aj vzhľadom na častokrát nie dobré skúsenosti pri rozvojových projektoch na Slovensku by však univerzálnym pravidlom malo byť tiež konzultovanie zvolených prístupov s predstaviteľmi a “strojcami” príkladov dobrej praxe. Veľmi by určite mohol pomôcť aj prístup založený na princípe prevencie a motivácie – veľmi často sme totiž skôr svedkamiuprednostňovania prístupov založených na represii a sankciách.
Poznámky:
[1] https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=640434237669500 , čas 27:00
[2] https://depaul.sk/hladame-byty/
[3] https://fb.watch/fOQZfFqliX/
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít