Úvod:
V našich prvých dvoch blogoch sme už načrtli dôležitosť (až podstatnosť) problematiky bývania pre pozdvihnutie životnej úrovne v marginalizovaných rómskych komunitách. V tomto sformulujeme odporúčania k vybraným problémom v rómskych komunitách, v ktorých pôsobíme, a to na základe konkrétnych príkladov dobrej praxe. Odporúčania budeme písať konkrétne pre jednotlivé lokality, keďže situácia je skôr špecifická.
Banská Štiavnica:
Problémy:
V lokalite na Šobove bývajú len platiči, v lokalite Povrazník platiči aj neplatiči. Okrem tohto rozdielu je situácia v oboch lokalitách veľmi podobná. Medzi hlavné problémy v oblasti bývania patria okrem iných zlý stav budov a bytov a prakticky žiadna motivácia pre tých lepších starať sa (o byty, spoločné priestory + okolie) v kombinácii s prakticky žiadnymi postihmi pre tých, čo vandalizmom alebo pohodlnosťou zhoršujú ich kvalitu. Niektorí obyvatelia si dokonca aj dali vymeniť okná za vlastné prostriedky – napriek tomu, že im za to bytová správa nedala žiadne úľavy pri platbe nájomného.
Pre vyriešenie neplatičstva existuje viacero príkladov: vo Veľkom Krtíši to riešili zavedením platobnej disciplíny, nájomné zmluvy uzatvárali na jeden mesiac, tvorili splátkové kalendáre, pri nedoplatkoch za energie roznášali upomienky priamo do rúk nájomníkov. V Banskej Bystrici na Internátnej 12 aj v bytovke súkromného majiteľa vo Valaskej v okrese Brezno to riešia uplatňovaním zákona o krátkodobom prenájme: nájomné zmluvy sa uzatvárajú len na jeden mesiac. V prípade, že klient po neuhradení jedného mesiaca neuhradí ten ďalší mesiac obe chýbajúce sumy, musí sa vysťahovať.
Pre zlý stav budov je použiteľný príklad z Valaskej: správca si pravidelne kontroluje stav opodrebovanosti zariadenia v bytoch aj v spoločných priestoroch. V prípade opotrebovania ich okamžite dáva vymeniť, pričom tieto opravy financuje z nájomného vybratého len v tejto budove: môže si to však dovoliť vďaka vyššiemu nájomnému, keďže väčšina jeho tunajších klientov pracuje v priemysle. Pri lokalitách Šobov a Povrazník je takýto spôsob otázny.
Pri prípadnom následnom poškodení zrekonštruovaných priestorov a bytov sa odporúča vyvodzovať čím konkrétnejšie dôsledky voči tým obyvateľom, ktorí škodu spôsobili: v prípade bytov je za škodu zodpovedný nájomník, v spoločných priestoroch sa na základe skúseností z Valaskej odporúča kamerový systém. Dôležité (ak nie rovno podstatné) je, aby správca mal záujem o stav budovy, a aby vyvodzoval konkrétne dôsledky za devastáciu čím konkrétnejšie voči tým, čo ich spôsobili.
Dobrým príkladom pre udržanie bytov, budov aj okolia v dobrom stave môže poslúžiť skúsenosť z Veľkého Krtíša: miestnych obyvateľov začali zapájať do rozhodovacích procesov prostredníctvom častých domových schôdzi a voľbami domovníkov pre jednotlivé vchody. Veľmi prospešná tiež môže byť dobre vykonávaná sociálna práca a činnosť komunitných centier.
Komplikovanejší prípad predstavuje výmena okien, respektíve v širšom ponímaní aj iné investície nájomníkov do bytov, ktoré nie sú v ich vlastníctve. Zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť príklad správcu, ktorý by tieto náklady nájomníkom odratával z nájomného – zrejme preto, že tí úspešnejší správcovia budov nenechajú robiť takéto nákladné opravy nájomníkov, ale uhradia ich sami.
Banská Bystrica:
Lokalita Cementárenská cesta:
Najakútnejším problémom tejto lokality bola v septembri tohto roku nefungujúca kanalizácia: počas výdatných dažďov v tomto období spolu trikrát vytopilo viaceré domácnosti, pričom obsah kanalizácie sa dnu nedostal cez pripojené zariadenia (WC, umývadlá), ale vyrazil aj priamo z podlahy. Problémom je, že kanalizácia nemá majiteľa (podobne, ako je tomu v mnohých iných častiach Banskej Bystrice), takže tento problém nemá svojho jasného pôvodcu, ktorý by ho mal odstrániť. Teoretickým vyriešním môže byť prevedenie do majetku mesta alebo vodárenského podniku a za pomoci prostriedkov z národných aj európskych dotačných schém (Banská Bystrica sa napríklad plánuje zapojiť do čerpania finančných prostriedkov, ktoré bude rozdeľovať Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity) odstrániť príčiny opakovaných havárií na problematickej kanalizácii.
Ďalším vážnym problémov niektorých obytných budov je ich zlý technický stav. Najvážnejšia situácia je v bytovke na Cementárenskej číslo XY. Okrem toho, vo viacerých spomedzi týchto bytoviek žije dlhodobo oveľa viac ľudí, ako je ich reálna kapacita.
Potenciálnych riešení môže byť viacero. Vzhľadom na to, že tu zrejme nie je dostatok miesta na výstavbu samostatných rodinných domov, príklady svojpomocnej výstavby, ako robí ETP Slovensko a Projekt DOM.ov tu zrejme až tak užitočné nebudú. Skôr bude potrebné postaviť tu bytový dom, vzhľadom na veľký počet obyvateľov zrejme aj viacposchodový. Aj pri takejto väčšej budove však je možná spoluúčasť obyvateľov pri stavbe, čo takmer určite pomôže vybudovať ich pozitívny vzťah k budove, čo môže prispieť k udržiavaniu dobrého stavu a funkčnosti samotnej stavby.
Práve v najhorších budovách nemajú vodu vnútri, ale len v jednom kohútiku na dvore, ktorý funguje vďaka spolupráci miestnej komunitnej organizátorky, ktorá každý mesiac obíde rodiny a vyberie od nich poplatok, ktorý následne uhradí vodárenskému podniku. Tu by sa dal použiť kreditný systém, ktorý funguje v mnohých komunitách na Slovensku: každý odberateľ má kartu alebo čip s kreditom, ktorý si musí priebežne obnovovať. Je teda možné, aby viacero rodín odoberalo vodu z jedného zdroja na rôzne účty – predchádza to odpojeniu celej komunity v prípade niektorých neplatičov.
Komunita Na Hrbe:
Aj v tejto lokalite majú podobný problém s neregistrovanou kanalizáciou, avšak nevytápa ich až tak často. Riešenie by mohlo byť podobné – v prípade možnosti použitia prostriedkov z Plánu obnovy by kanalizáciu mohlo prebrať, zoficiálniť a spojazdniť mesto, alebo vodárenská spoločnosť.
Podobným dlhodobým problémom sú nevysporiadané pozemky v tejto komunite. Riešenie by mohlo byť v podstate totožné – informačno-scitlivovacia kampaň voči miestnej majorite a majiteľov pozemkov, výkup pozemkov s použitím prostriedkov z plánu obnovy a následne svojpomocná výstavba.
Pri oboch týchto lokalitách treba vziať do úvahy veľmi odlišnú úroveň vo vnútri komunít – v oboch sa nájdu aj obydlia prakticky na úrovni strednej triedy (aj keď často na nevysporiadaných pozemkoch), ale aj improvizované obydlia prakticky na úrovni prístreškov, aké si zhotovujú ľudia bez domova.
Pri obydliach nevyhovujúceho štandardu by tu však na rozdiel od Cementárenskej bolo možné aplikovať metódu svojpomocnej výstavby, keďže v tejto komunite sa nenachádza toľko preľudnených obydlí.
Bytový dom na Internátnej 12:
Neplatičstvo v tejto komunite je vyriešené aplikovaním zákona o krátkodobom nájme, čo sme už spomenuli vyššie. Správcovi to však umožňuje fakt, že tento bytový dom je zaradený vo viacstupňovom systéme bývania – takže v prípade vysťahovania z tohto domu sa nájomníci neocitnú na ulici, ale príjmu ich v inom zariadení. Na druhej strane treba poznamenať, že veľké množstvo klientov medzi týmito dvoma stupňami bývania dlhodobo kolovalo.
Za najakútnejší problém považujeme absolútne nevyhovujúcu tepelnú efektivitu budovy: okná na bytoch sú podľa všetkého ešte pôvodné, okrem toho prakticky celá cca 60-ročná budova je nezateplená. Akútne je to predovšetkým pre nájomníkov tejto budovy, keďže za všetky energie si platia sami – avšak na radiátoroch nemajú namontované regulátory, takže prakticky nonstop majú kúrenie pustené naplno. Budovu vlastní aj spravuje akciová spoločnosť MBB, ktorá je v 100%-nom vlastníctve mesta Banská Bystrica. Hlavným dôvodom tohto stavu a zároveň najväčšou prekážkou jeho zlepšenia je fakt, že MBB podľa aktuálnych informácií nemôže prijímať štátne ani európske dotácie na rekonštrukciu a zatepľovanie budov. Všetci kompetentní by teda mali venovať veľkú energiu prevereniu všetkých možností, ako túto budovu dostať do správy alebo vlastníctva takého subjektu, ktorý bude oprávnený prijímať dotácie a čím skôr tento alarmujúci stav zmeniť. Čiastočne tento problém pomôže zmierniť namontovanie nových regulátorov na radiátory, ktoré MBB plánuje v marci 2023. Síce to v ničom nezlepší tepelnú efektivitu budovy, ale aspoň umožní nájomníkom ušetriť financie v budúcnosti. Nič to však nezmení počas vrcholu nadchádzajúcej zimy, ktorá pri očakávanom zdražovaní energií môže mnohým nájomníkom spôsobiť finančný krach.
Veľmi výrazným problémom je – podobne ako aj v banskoštiavnických lokalitách – že aj keď niektorí nájomníci nenávratne investujú do rekonštrukcie bytov v cudzom vlastníctve, MBB ako vlastník ich za to nijakým spôsobom nezohľadní na výške nájmu. V praxi to znamená, že klienti si pri vysťahovaní z tejto lokality zoberú z bytov prakticky každú drobnosť, ktorú do bytu investovali – častokrát vrátane vodovodných kohútikov, či zásuviek. Vzhľadom na to, že väčšinu klientely tvoria skôr nízkopríjmové rodiny, je takýto prístup v podstate pochopiteľný. Vo výsledku to však znamená, že každý nový nájomník začína nie “na nule” – teda prebratí holobytu, ako to uvádza nájomná zmluva, ale prebratím zdevastovaného bytu. Podmienky sú teda nastavené tak, aby sa do bytov z dlhodobého hľadiska neinvestovalo.
Ideálnym riešením by bolo, aby MBB (alebo prípadne nejaký nový správca schopný prijímať dotácie) zrekonštruoval celú budovu vrátane bytov z dotácií a následne zaviedol len opatrenia na ochranu pred zničením podľa vzoru tých bytoviek, ktoré v dobrom stave fungujú už roky.
Ak však nebude previesť budovu do vlastníctva iného subjektu, ani začať prijímať dotácie cez nejaký iný hybridný model, jediným finančným zdrojom pre investovanie do budovy ostanú súkromné zdroje nájomníkov. Riešením by preto jednoznačne mohlo byť odpúšťanie nájomného (alebo aspoň jeho časti) tým nájomníkom, ktorí z vlastných prostriedkov nenávratne investujú do rekonštrukcie bytov – napríklad vo forme výmeny okien, podláh, omietok a podobne. Pri pokračovaní súčasného nastavenia systému totiž bude budova odkázaná len na pokračujúce chátranie a “vybývanie”.
Okrem toho chýba tomuto systému bývania ďalší stupeň pre tie rodiny z Internátnej, ktoré sú na najvyššej sociálnej úrovni, a ktoré by mali šancu posunúť sa do vlastného bývania mimo tejto lokality. Vzhľadom na to, že ide o podobný problém ako v Banskej Štiavnici (a pravdepodobne aj v mnohých iných slovenských mestách), budeme sa mu venovať na konci tohto článku.
Slovenská Ľupča – Komunita Za Hronom:
Dlhodobý problém v tejto komunite je prístup k pitnej vode: obecný vodovod tu nie je napojený a prameň, z ktorého časť komunity berie vodu, býva sporadicky kontaminovaný. Naším odporúčaním je – podobne, ako pri komunitách Cementárenská a Na hrbe – využiť prostriedky z Plánu obnovy na napojenie tejto lokality na obecný vodovod. Pri rodinách na vyššej sociálnej úrovni sa dá uvažovať aj o priamom napojení do domácností. Pri ostatných sa dá uvažovať o zriadení vonkajšieho vodovodného “automatu” a čipových kariet, aký sme spomínali aj pri Cementárenskej.
Paradoxom tejto komunity je, že má z minulých eurofondových období vybudovanú čističku odpadových vôd, aj keď od svojho vybudovania zrejme nikdy nebola funkčná – bez vodovodu zavedeného do domácností nie je možné, aby bola čistička používaná.
Celkovo:
Ako sme už naznačili pri situácii na Internátnej 12 v Banskej Bystrici, veľká časť dobre zarábajúcich Rómov na vyššej sociálnej úrovni má veľký problém nájsť si bývanie v iných častiach Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, ako sú spomínané rómske komunity – v podstate getá. Narážajú totiž na rasovo podmienené predsudky. Hovoril o tom napríklad Kamil Súkenička na našej júlovej dišpute (môžete si to pozrieť tu v čase 27:00).
Vo vyspelejších krajinách aj viacerých slovenských mestách je pritom bežným štandardom, že sociálne nájomné bývanie sa nebuduje koncentrovane, ale rozptýlene – teda napríklad jeden až dva byty v jednom vchode sú k dispozícii pre takéto rodiny. Tým pádom sú zaradení medzi majoritu a sú oveľa viac motivovaní prispôsobiť sa, pričom sú v kontakte so sociálnymi pracovníkmi.
Na Slovensku sa takýto systém snaží vytvoriť napríklad organizácia Depaul Slovensko v Bratislave – aj keď pre inú cieľovú skupinu. Vzhľadom na skúsenosti viacerých sociálne orientovaných mimovládnych organizácií dlhodobo pôsobiacich v Banskej Bystrici však existuje šanca, že spoločnými silami a v spolupráci s kompetentnými oddeleniami Mestského úradu budú schopné vytvoriť a udržať systém prenájmu bytov, ktorý by pomohol zlomiť stereotypy a Rómom na vyššej sociálnej úrovni by pomohol posunúť sa v bývaní do lepších podmienok, ako je nevyhovujúca budova na Internátnej 12. Po potenciálnom vytvorení tohto systému by následne bolo možné implementovať ho aj v Banskej Štiavnici, prípadne iných mestách s podobnými problémami.
Ďalším všeobecne aplikovateľným prístupom je postupnosť pri začiatku nejakej akcie: začať pracovať s tými jednotlivcami a rodinami, ktoré majú najväčšie predpoklady uspieť, a ktoré už doteraz preukázali ochotu pracovať na svojom pozdvihnutí sa na vyššiu sociálnu úroveň. Tento prístup spomína napríklad Vladimír Ledecký – bývalý starosta Spišského Hrhova. Jeho výhodou je predovšetkým to, že to v rámci komunity vytvára motiváciu – keď ostatní vidia, že tí najochotnejší sa vďaka spolupráci majú lepšie a vidia konkrétne výsledky, chcú to pre seba a svoje rodiny tiež.
Vzhľadom na komplikovanosť práce s touto cieľovou skupinou, ako aj vzhľadom na častokrát nie dobré skúsenosti pri rozvojových projektoch na Slovensku by však univerzálnym pravidlom malo byť konzultovanie zvolených prístupov s predstaviteľmi a “strojcami” príkladov dobrej praxe.
Poznámky:
1 https://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/publikacie/Velky%20Krtis%20final.pdf
2 https://etp.sk/budujeme-nadej-z-chatrce-do-3e-domu/
3 http://projektdomov.sk/frontpage-with-slider/stavebna-sezona/
5 https://depaul.sk/hladame-byty/
6 https://fb.watch/fOQZfFqliX/
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít