[Marginalizované komunity] Bývanie – návrhy politík, časť 1
Novinky & Blogy

[Marginalizované komunity] Bývanie – návrhy politík, časť 1

Úvod: 

V našich prvých dvoch blogoch sme už načrtli dôležitosť (až podstatnosť) problematiky bývania pre pozdvihnutie životnej úrovne v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK). V tomto a nasledojúcom blogu sformulujeme odporúčania k vybraným problémom v rómskych komunitách, v ktorých pôsobíme, a to na základe konkrétnych príkladov dobrej praxe. Odporúčania budeme písať konkrétne pre jednotlivé lokality, keďže situácia v každej z nich je väčšinou špecifická.

Klasickým problémom samospráv pri riešení problémov MRK je nedostatok finančných prostriedkov, respektíve nepopularita opatrní riešiacich problematiku MRK medzi majoritným obyvateľstvom. Avšak vzhľadom na to, že v najbližšom období bude z európskych finančných zdrojov k dispozícii naozaj veľké množstvo finančných prostriedkov cielene na pozdvihnutie úrovne MRK, je podľa nás priam povinnosťou všetkých dotknutých samospráv spraviť všetko preto, aby sa do nadchádzajúcich grantových výziev zapojili. Ing. Mária Filipová, bývalá vedúca Oddelenia sociálnych vecí Mestského úradu Banská Bystrica, sa k tejto vyjadrila: „Je vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov v dôsledku rôznych kríz v ostatnom období nezodpovednosťou samospráv, ak nevyužijú možnosti čerpania externých zdrojov z EÚ. Ba priam možno konštatovať, že „porušujú“ práva dotknutých občanov, ktorým odopierajú riešenie ich základných potrieb (problémov), ku ktorým spoločnosť a EÚ vytvára predpoklady.“

Podľa informácií Regionálneho informačného centra MIRRI v Banskej Bystrici bude napríklad v rámci Operačného programu Slovensko vyčlenených približne 170 miliónov na rozvoj MRK. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity by mal mať k dispozícii ďalších zhruba 400 miliónov EUR. Konkrétne podmienky jednotlivých výziev sú známe väčšinou až v období zverejnenia konkrétnej výzvy, v skratke sa však dá povedať, že prijímateľmi bude môcť byť široké spektrum subjektov, vrátane samospráv aj mimovládnych organizácií.[1]

Banská Štiavnica

Problémy:

V lokalite na Šobove bývajú len platiči, v lokalite Povrazník platiči aj neplatiči. Okrem tohto rozdielu je situácia v oboch lokalitách veľmi podobná. Medzi hlavné problémy v oblasti bývania patria okrem iných zlý stav budov a bytov, a tiež prakticky žiadna motivácia starať sa o byty, spoločné priestory a okolie. K tomu sa ešte pripája absencia postihov pre tých, čo vandalizmom alebo pohodlnosťou zhoršujú ich kvalitu. Niektorí obyvatelia si dokonca aj dali vymeniť okná za vlastné prostriedky – napriek tomu, že im za to bytová správa nedala žiadne úľavy pri platbe nájomného.

Pre vyriešenie neplatičstva existuje viacero príkladov: vo Veľkom Krtíši to riešili zavedením platobnej disciplíny, nájomné zmluvy uzatvárali na jeden mesiac, tvorili splátkové kalendáre, pri nedoplatkoch za energie roznášali upomienky priamo do rúk nájomníkov.[2] V Banskej Bystrici na Internátnej 12 aj v bytovke súkromného majiteľa vo Valaskej v okrese Brezno to riešia uplatňovaním zákona o krátkodobom prenájme: nájomné zmluvy sa uzatvárajú len na jeden mesiac. V prípade, že klient po neuhradení jedného mesiaca neuhradí ten ďalší mesiac obe chýbajúce sumy, musí sa vysťahovať.

Pre zlý stav budov je použiteľný príklad z Valaskej: správca si pravidelne kontroluje stav opotrebovanosti zariadenia v bytoch aj v spoločných priestoroch. V prípade opotrebovania ich okamžite dáva vymeniť, pričom tieto opravy financuje z nájomného vybratého len v tejto budove: môže si to však dovoliť vďaka vyššiemu nájomnému, keďže väčšina jeho tunajších klientov pracuje v priemysle.[3] Pri lokalitách Šobov a Povrazník je takýto spôsob otázny. Avšak vzhľadom na to, že tunajšie bytové domy patria mestu, ktoré je oprávnený potenciálny prijímateľ prostriedkov z európskych aj slovenských finančných grantových schém spomenutých v úvode tohto blogu, je prakticky isté, že majiteľ budov bude môcť požiadať o grant na ich rekonštrukciu.

Pri eventuálnom poškodení zrekonštruovaných priestorov a bytov sa odporúča vyvodzovať čím konkrétnejšie dôsledky voči tým obyvateľom, ktorí škodu spôsobili: v prípade bytov je za škodu zodpovedný nájomník, v spoločných priestoroch na základe skúseností z Valaskej odporúčame kamerový systém. Dôležité (ak nie rovno podstatné) je, aby správca mal záujem o stav budovy, čo je častejšie praxou pri súkromných majiteľoch, resp. správcoch.

Dobrým príkladom pre udržanie bytov, budov aj okolia v dobrom stave môže poslúžiť skúsenosť z Veľkého Krtíša: miestnych obyvateľov začali zapájať do rozhodovacích procesov prostredníctvom častých domových schôdzí a voľbami domovníkov pre jednotlivé vchody.

Banská Bystrica: 

Komunita Cementárenská cesta: 

Najakútnejším problémom tejto lokality je nefungujúca kanalizácia: počas výdatných dažďov v septembri 2022 boli viaceré domácnosti spolu trikrát vytopené, pričom obsah kanalizácie sa dnu nedostal cez pripojené zariadenia (WC, umývadlá), ale vyrazil aj priamo z podlahy. Problémom je, že kanalizácia nemá majiteľa (podobne, ako je tomu v mnohých iných častiach Banskej Bystrice), takže tento problém nemá svojho jasného pôvodcu, ktorý by ho mal odstrániť.

Komplikáciu pri riešení tohto problému môže predstavovať fakt, že podľa informácií Regionálneho centra MIRRI na rekonštrukciu infraštruktúry ako napr. kanalizácia už nebudú k dispozícii tak veľké zdroje, ako pri predošlých eurofondových výzvach. Stále však nejaké zdroje k dispozícii budú – napr. okrem európskych finančných mechanizmov sa na rekonštrukciu kanalizácie dajú použiť aj zdroje SR – konkrétne Environmentálny fond[4].

Dlhodobým problémom, ktorý už v minulosti prekazil plánované iniciatívy na zlepšenie životných podmienok v tejto komunite, sú nevysporiadané pozemky, ktoré sú vo vlastníctve mnohých majiteľov vrátane developerov.

Obrázok: parcely pod budovami na Cementárenskej ceste v Banskej Bystrici.
Zdroj: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster

Pri tejto téme je nevyhnutné podotknúť, že Útvar splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity mal posledné roky otvorenú grantovú výzvu práve na vysporiadanie pozemkov v rómskych komunitách.[5] Viaceré mestá z banskobystrického regiónu (napríklad aj mesto Brezno so značne vyšším podielom Rómov medzi obyvateľmi) sa do tejto výzvy úspešne zapojilo. Dobrou správou je, že táto výzva na vysporiadanie pozemkov bude vypísaná znovu. Banská Bystrica tak bude mať šancu tento stav zmeniť a dobehnúť to, čo počas posledných rokov zameškala.

Vzhľadom na to, že veľká časť týchto pozemkov patrí majorite z miestnej časti Senica, by tomuto výkupu určite mala predchádzať osvetovo-scitlivovacia kampaň zameraná predovšetkým na miestnu majoritu, ideálne použitie mediácie pri vyjednávaní s nimi. Pri tejto kampani jednoznačne odporúčame pripravovať ju v spolupráci s príkladmi dobrej praxe v práci s MRK, ako aj s banskobystrickými občianskymi iniciatívami, ktoré majú skúsenosti s komunikáciou s verejnosťou.

Ďalším vážnym problémom niektorých obytných budov je ich zlý technický stav. Najvážnejšia situácia je v bytovke na Cementárenskej číslo 8. Okrem toho, vo viacerých budovách žije dlhodobo viac ľudí, ako je ich reálna kapacita.

Potenciálnych riešení môže byť viacero, ale v podstate žiadne z nich nebude možné realizovať bez predošlého vysporiadania pozemkov. 

Určite by tu mohlo pomôcť implementovanie modelov svojpomocnej výstavby, ktorým sa venuje na východnom Slovensku predovšetkým ETP Slovensko[6] a Projekt DOM.ov[7]. Keďže ide o relatívne “preľudnenú” lokalitu, tu zrejme nie je dostatok miesta na výstavbu samostatných rodinných domov. Skôr bude potrebné postaviť tu bytový dom, vzhľadom na veľký počet obyvateľov zrejme aj viacposchodový. Aj pri takejto väčšej budove však je možná spoluúčasť obyvateľov pri stavbe, čo takmer určite pomôže vybudovať ich pozitívny vzťah k budove, čo zas môže prispieť k udržiavaniu dobrého stavu a funkčnosti samotnej stavby.

Práve v budovách s najhorším technickým stavom nemajú obyvatelia zavedenú vodu vnútri, ale len v jednom kohútiku na dvore. Ten funguje vďaka spolupráci miestnej líderky s komunitnou organizátorkou Centra komunitného organizovania, Jolanou Nátherovou. Líderka každý mesiac vyberie od dotknutých rodín poplatok a následne ho uhradí vodárenskému podniku. Pre rýchle zlepšenie tohto stavu by sa dal použiť kreditný systém, ktorý funguje v mnohých komunitách na Slovensku: každý odberateľ má kartu alebo čip s kreditom, ktorý si musí priebežne obnovovať. Je teda možné, aby viacero rodín odoberalo vodu z jedného zdroja na rôzne účty. Predchádza to teda situáciám, keď sa kvôli malému množstvu neplatičov odpoja od vody celé komunity.[3]

Komunita Na Hrbe:

Aj v tejto lokalite majú podobný problém s neregistrovanou kanalizáciou, avšak nevytápa ich až tak často. Riešenie by mohlo byť podobné, ako na Cementárenskej ceste – použitie prostriedkov zo spomínaného envirofondu.

Podobným dlhodobým problémom sú nevysporiadané pozemky v tejto komunite. Riešenie by mohlo byť v podstate totožné – informačno-scitlivovacia kampaň voči miestnej majorite a voči majiteľom pozemkov a výkup pozemkov s použitím dostupných prostriedkov Úradu splnomocnenca pre rómske komunity.

Pri oboch týchto lokalitách treba vziať do úvahy veľmi odlišnú úroveň vo vnútri komunít – v oboch sa nájdu aj rodinné domy na úrovni strednej triedy (aj keď často na nevysporiadaných pozemkoch), ale aj improvizované obydlia prakticky na úrovni prístreškov, aké si zhotovujú niektorí ľudia bez domova. Svoju rolu tu zohrávajú aj zlé vzťahy a vnútorné napätie v rámci komunít.

Pri obydliach nevyhovujúceho štandardu by tu však na rozdiel od Cementárenskej bolo možné aplikovať metódu svojpomocnej výstavby rodinných domov, keďže v tejto komunite sa nenachádza toľko preľudnených obydlí.

V ďalšom blogu sa budeme venovať ostatným CKO komunitám – Internátna a Slovenská Ľupča.

Poznámky

[1] https://www.romovia.vlada.gov.sk/narodne-projekty/narodny-projekt-podpora-vysporiadania-pozemkov/

[1] https://www.mirri.gov.sk/kontakt/kontakty-regionalne-centra/index.html

[2]https://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/publikacie/Velky%20Krtis%20final.pdf

[3] https://dennikn.sk/blog/3070958/marginalizovane-komunity-byvanie-navrhy-politik/

[4] https://envirofond.sk/

[5] https://etp.sk/budujeme-nadej-z-chatrce-do-3e-domu/

[6] http://projektdomov.sk/frontpage-with-slider/stavebna-sezona/

[7] Príklad z Dobšinej:  https://www.aktuality.sk/clanok/461125/video-v-dobsinej-si-capuju-vodu-z-automatu/
Príklad z Trebišova:
https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20444366/romovia-z-trebisovskej-osady-budu-mat-pitnu-vodu-na-cipovu-kartu.html

Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie

Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .

„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“

Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít