[Marginalizované komunity] Bývanie – príklady dobrej praxe
Novinky & Blogy

[Marginalizované komunity] Bývanie – príklady dobrej praxe

1. Prečo bývanie?

Ako sme už spomenuli v našom prvom blogu, mnohí renomovaní odborníci pokladajú práve bývanie za podstatný aspekt pri sociálnej inklúzii a pozdvihnutí marginalizovaných komunít. Bez pozdvihnutia úrovne bývania týchto komunít podľa nich nebude mať veľký vplyv ani úspešná práca na ostatných aspektoch ich života: “Učitelia, asistenti, terénni sociálni pracovníci, môžu v teréne robiť ´prvé a posledné´, ak však ľudia aj naďalej budú bývať v chatrčkách, bez vody, elektriky a prístupovej cesty, ich sociálne postavenie sa nezmení.” 1

V tomto blogu sa budeme venovať konkrétnym pozitívnym príkladom v oblasti bývania marginalizovaných komunít.

2. Pozitívne príklady zo zahraničia

V západnej Európe nie je – na rozdiel od Slovenska – najväčšou výzvou integrácie rómskej menšiny, ale integrácia veľkého množstva rôznych imigrantských komunít s výraznými kultúrnymi odlišnosťami. Aj tu sa potvrdzuje, že skoncentrovanie veľkého množstva imigrantov do segregovaných get problém nerieši, ale znásobuje.

Zaujímavý príklad zameraný na inklúziu, vzájomnú kultúrnu osvetu a scitlivovanie pochádza z Holandska: študenti zdieľajú nízkonákladové bývanie s utečencami. O bývanie sa starajú spoločne. Zdieľajú izby, čím tak spolupatričnosť aj zvyšujú sociálne cítenie a kultúrne pochopenie.2

Iný príklad pochádza z britského mesta Leeds a volá sa Canopy Housing Project: jeho cieľom je vyhľadávanie nepoužívaných a rozpadnutých budov, ktoré rekonštruujú a vytvoria sociálne nájomné bývanie pre rôzne sociálne skupiny: ľudí bez domova, utečencov aj prisťahovalcov. Byty pritom pomáhajú renovovať aj samotní nájomníci, ktorí majú možnosť zvoliť si ako bude byt vyzerať. V poradovníku na tento typ bývania je momentálne 25-tisíc ľudí. Bývanie je financované cez výber nájomného (45%), z podpory samosprávy (53%) a z donácií (2%).3

3. Pozitívne príklady zo slovenského vidieka

Už pri vyslovení slovného spojenia “rómske komunity” si väčšina ľudí predstaví segregované osady bez základného hygienického vybavenia s veľkým výskytom sociálnych patologických javov. Drvivá väčšina slovenskej verejnosti pritom pokladá za nemožné tento stav zmeniť bez toho, aby odtiaľ miestnych obyvateľov vysídlili. Aj na Slovensku pritom máme veľké množstvo prípadov, keď sa takéto osady podarilo zmeniť a pozdvihnúť prakticky až na úroveň strednej triedy.

Asi najznámejším príkladom je obec Spišský Hrhov, kde sa počas cca 20 rokov podarilo zmeniť miestnu rómsku osadu prakticky na nepoznanie. Hlavnú úlohu v tom zohral dlhoročný (aj keď už bývalý) starosta Vladimír Ledecký a obecný sociálny podnik.4 Medzi základy ich “receptu” na úspech zaradil aj to, že keď začínali pracovať na zmene, cielene vybrali tie najprispôsobivejšie rodiny z komunity, ktoré mali najväčšiu šancu na úspech. Tieto rodiny si postupne samé zbúrali chatrče a postavili nové domy na úrovni strednej triedy. Keď tento úspech videla zvyšná časť komunity, motivovalo ju to k nasledovaniu ich príkladu.5

Predovšetkým na východnom Slovensku pôsobia aj dve organizácie, ktoré sa špecializujú na pomoc obyvateľom rómskych komunít pri svojpomocnej výstavbe rodinných domov. Podstatné pritom je, že domy si stavajú mladí ľudia z marginalizovanej rómskej komunity na legálnych a vysporiadaných pozemkoch, na základe platne vydaného stavebného povolenia. Nemenej dôležitým faktorom je rozmer finančnej gramotnosti, ktorú sa organizácie snažia zlepšiť prostredníctvom sporiacich programov.

Organizácia ETP Slovensko má systém nastavený nasledovne: náklady na výstavbu si hradia budúci majitelia čiastočne sami z vlastných úspor, čiastočne zo sporenia v rámci Sporiaceho programu ETP6| a z mikropôžičky, ktorú im poskytne ETP.7

Druhou organizáciou aktívnou v tejto oblasti je Projekt DOM.ov, ktorý pôsobí predovšetkým v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji, aj keď svoje prvé aktivity začal nedávno rozbiehať aj na juhu Banskobystrického kraja. Ich systém je v niečom odlišný: po roku sporenia by rodina mala mať dostatok financií na kúpu pozemku, následne dostanú prvú mikropôžičku a začnú s výstavbou nízkonákladového domu. Tá prebieha pod dohľadom odborníkov.8

Keďže takýto prístup je závislý na dostupných a relatívne lacných pozemkoch, pri dnešných cenách nehnuteľností v mestách a v blízkosti miest je tento prístup zrejme ťažko aplikovateľný vo väčších mestách s vysokými cenami pozemkov. Známu výnimku tvorí len svojpomocná výstavba na Luníku IX. v réžii ETP.

4. Pozitívne príklady zo slovenských miest

Integrácia rómskych komunít na území miest je aj kvôli spomenutým cenám pozemkov citeľne menej intenzívna. Známe sú prípady dlhodobo nevyhovujúcich podmienok v lokalitách, ktoré vznikli koncentrovaním veľkého množstva rómskych rodín na jedno miesto, častokrát do jedného bytového domu. Ako sme už spomenuli pri skúsenostiach zo zahraničia, takýto spôsob väčšinou spôsobí “zamrznutie” obyvateľov na nízkej sociálnej úrovni, nemotivuje a často ani neumožňuje inklúziu medzi majoritu, skôr naopak – aj rodiny na vyššej sociálnej úrovni takýto systém “sťahuje nižšie”. Ako konkrétne prípady môžeme spomenúť rómske komunity na Povrazníku a na Šobove v Banskej Štiavnici a bytový dom na Internátnej 12 v Banskej Bystrici.

Prvý pozitívny príklad mestskej integrácie marginalizovaných rómskych komunít pochádza z Dobšinej. Toto mestečko má približne 5000 obyvateľov, z ktorých približne 2000 tvoria Rómovia. 700 z nich pritom ešte pred niekoľkými rokmi bývalo v nelegálnej segregovanej osade na okraji mesta. Nový primátor Ján Slovák si však vyriešenie tejto otázky dal za prioritu už v roku 2014, keď nastúpil do funkcie. Rozhodol sa pritom pre radikálny krok – mesto postavilo dve bytovky so 102 bytmi. Pri sťahovaní zo sociálneho dna do lepšieho bývania odborníci odporúčajú skôr postupné sťahovanie za asistencie sociálnych pracovníkov a iných odborníkov. Primátor však zvolil iný postup – do nových bytoviek v roku 2020 nárazovo presťahovali približne 700 Rómov, čo predstavovalo prakticky celú populáciu osady, v ktorej nelegálne chatrče zbúrali. Či to bol dobrý krok, alebo či sa skôr potvrdia skúsenosti odborníkov sa ukáže až po rokoch.9

Iný príklad pochádza z obce Valaská v okrese Brezno. Je to síce obec, ale časť obce, v blízkosti veľkých priemyselných podnikov (zlieváreň v Hronci a Železiarne Podbrezová) tvoria bytové domy, takže je to príklad blízky mestským podmienkam. Obyvateľov troch bytových domov tvoria prevažne Rómovia. Jeden z domov, dom na Hronskej ulici č. 18, patrí súkromnej spoločnosti z Banskej Bystrice s dlhoročnými skúsenosťami s bytovou správou. Väčšinu klientely tvoria Rómovia z odľahlejších obcí pracujúci v blízkych priemyselných podnikoch. Pozoruhodné je, že tento bytový dom je stále v dobrom stave, bez rozšírených negatívnych javov ako viditeľné “vybývanie”, alebo prítomnosť ploštíc a švábov. Majiteľ odstránil neplatičstvo používaním zákona o krátkodobom nájme. O bezpečnosť (resp. zodpovednosť za prípadné škody) v spoločných priestoroch sa stará kamerový systém, o čistotu spoločných priestorov upratovačka. Dôležité tiež je, že majiteľ pravidelne kontroluje stav bytov a po opotrebovaní bytového zariadenia byty automaticky rekonštruuje. 34 rodín, ktoré tu žijú, sa naučilo bývať prakticky na úrovni strednej triedy.

Treba však dodať, že títo obyvatelia platia v podstate komerčný nájom, ktorý si môžu dovoliť vďaka blízkosti priemyselných podnikov, kde väčšina z nich pracuje. Tiež treba dodať, že s týmito obyvateľmi nepracuje sociálny pracovník a ich spolužitie s pôvodnými obyvateľmi (vrátane pôvodných rómskych rodín z Valaskej) nie je vždy ideálne. Viaceré aspekty ich bývania sú však určite dobrým príkladom.

Rozsahovo zrejme najväčší príklad dobrej praxe v oblasti bývania pochádza z mesta Veľký Krtíš. Rómska populácia tu tvorí vyše 13% obyvateľstva, pričom od roku 1989 sú bytovo segregovaní spolu až vo viacerých bytových domoch. Od roku 2006 sa tu zlepšeniu podmienok bývania venuje Komunitné centrum menšín (KCM). Počas prvých troch rokov sa sústredili na prevenciu rastu zadlženosti a na zvýšenie záujmu o správu bytov zo strany nájomníkov aj majiteľov. V praxi to znamenalo predovšetkým vtiahnutie ľudí do diskusie a rozhodovania organizovaním schôdzí, a tiež voľbu domovníkov jednotlivých vchodov.

V roku 2009 bytovky odkúpil súkromný majiteľ, ktorý KCm ponúkol správcovstvo bytového fondu. Pokračovali v participatívnom prístupe organizovaním domových schôdzí a volieb domových dôverníkov. Taktiež organizovali akcie na zlepšenie prostredia a okolia v tejto lokalite. Dôležitou zmenou tiež bol prechod na 1-mesačné nájomné zmluvy, ktoré pomohli zlepšiť platobnú disciplínu klientov. V rokoch 2013-2017 sa väčšina bytov postupne odpredala do vlastníctva dovtedajším nájomníkov.10 V súšasnosti sa KCM stará o desať bytových domov. Za úspechy v zlepšení podmienok bývania bolo Komunitné centrum menšín nominované na cenu Roma Spirit.11

5. Záver

Príkladov úspešnej práce pri zlepšení podmienok bývania marginalizovaných skupín teda máme dosť vo svete, aj na Slovensku. Pri väčšom výskume by samozrejme bolo možné nájsť väčšie množstvo inšpiratívnych príkladov. Naším cieľom však bolo podať na malom priestore niekoľko úspešných projektov, ktoré môžu byť inšpiráciou pre ďalšie lokality s podobnými problémami.

V našom ďalšom blogu sa budeme venovať konkrétnym odporúčaniam, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť situáciu v komunitách, v ktorých CKO pôsobí – teda na území samospráv Banská Štiavnica, Banská Bystrica a Slovenská Ľupča.

Poznámky:

1 Stačí raná staroslivosť na prelomenie začarovaného kruhu chudoby? odperinky.sk: https://odperinky.sk/staci-rana-staroslivost-na-prelomenie-zacarovaneho-kruhu-chudoby/

2 https://learningenglish.voanews.com/a/students-amsterdam-share-housing-refugees/3695391.html

3 https://www.canopyhousing.org/

4 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/488237-v-obci-na-spisi-si-vystacia-so-zdravym-rozumom/

5 https://fb.watch/fOQZfFqliX/

6 https://etp.sk/sporiaci-program-ida/

7 https://etp.sk/budujeme-nadej-z-chatrce-do-3e-domu/

Mikropôžičky ETP sú neziskové a určené výlučne na rekonštrukciu domu či bytu, výstavbu domu alebo kúpu domu alebo bytu do osobného vlastníctva. Dostávajú ich klienti, ktorí absolvovali ETP finančné vzdelávanie, naučili sa odkladať si peniaze v rámci Sporiaceho projektu a sú ochotní na stavbe alebo rekonštrukcii svojho domu pracovať.

8 http://projektdomov.sk/frontpage-with-slider/stavebna-sezona/

9 https://dennikn.sk/2052858/chatrce-zrovnali-so-zemou-ako-v-dobsinej-prestahovali-celu-osadu-zeny-dostali-sancu-a-vsetci-uz-maju-vodu/?cst=81b3ac977f1d6069c76a7c505dee2d38a39d636f

10https://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/publikacie/Velky%20Krtis%20final.pdf

11 https://www.romaspirit.sk/o-projekte/laureati-ocenenia/komunitne-centrum-mensin/

Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie

Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .

„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“