Centrum komunitného organizovania (CKO) pracuje v marginalizovaných rómskych komunitách od roku 2016. V rokoch 2016-2021 tu boli zamestnané tri rómske komunitné organizátorky, ktoré pracovali spolu v 5 komunitách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v Slovenskej Ľupči. V súčasnosti má CKO tri komunitné organizátorky, ktoré pracujú spolu v šiestich rómskych komunitách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v Slovenskej Ľupči.
Počas týchto rokov sa v podstate vo všetkých komunitách objavili problémy, o ktorých sa dá povedať, že sú spoločné pre veľké množstvo marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Treba pritom podotknúť, že pri práci metódou komunitného organizovania je pre nás podstatným aspektom to, ktorý problém považuje za podstatný samotná komunita.
Jeden z najvýraznejších a zároveň najkomplexnejších problémov je práve otázka bývania.
Zaujímavé je, že vo väčšine krajín Európskej únie je právo na bývanie zaradené medzi základné ľudské práva aj priamo v ústavách jednotlivých krajín. Na Slovensku to tak nie je, napriek tomu, že naša krajina je signatárom medzinárodných dokumentov, ktoré nás k tomu zaväzujú1.
Bývanie je podstatným aspektom pozdvihnutia marginalizovaných komunít aj podľa viacerých uznávaných odborníkov. Napríklad etnológ a romista Alexander Mušinka považuje bývanie za kľúčové: “Ak nebudeme riešiť bývanie na úrovni strednej triedy, zvyšné aktivity obrazne povedané ´vyjdú na vnivoč´. Učitelia, asistenti, terénni sociálni pracovníci, môžu v teréne robiť ´prvé a posledné´, ak však ľudia aj naďalej budú bývať v chatrčkách, bez vody, elektriky a prístupovej cesty, ich sociálne postavenie sa nezmení.”2
Spomínané chatrčky v podstate na úrovni rozvojových krajín tretieho sveta na Slovensku do veľkej miery smutne známy fenomén – určite aj vďaka atraktivite negatívnych mediálnych senzácií. Oveľa menej ľudí sa však už dokáže vcítiť do týchto podmienok, ako aj do toho, čo všetko musia ľudia dlhodobo žijúci v generačnej chudobe spraviť, aby sa mohli napríklad už len umyť3. Spomedzi komunít, kde pracuje CKO, sa medzi tento typ dajú zaradiť časti banskobystrických komunít Na Hrbe a Cementárenská, a tiež komunita Za Hronom v Slovenskej Ľupči.
Špecifický typ problémov – v niečom odlišný od problémov v marginalizovaných komunitách – zažívajú komunity v mestskom prostredí. Banskoštiavnické komunity v lokalitách Šobov a Povrazník tvoria klienti mestského sociálneho bývania. Vznikli vysídlením miestnych Rómov, ktorí predtým žili rozptýlene medzi majoritou, a ich koncentráciou na týchto dvoch miestach. Časť obyvateľov lokality Povrazník tvoria aj neplatiči. Jedným z problémov je, že obyvatelia poctivo platiaci nájom nie sú proti nim takmer nijako zvýhodnení. Podobný prípad predstavuje v Banskej Bystrici bytový dom na Internátnej ulici č.125. Všetky tri spomenuté lokality majú množstvo podobných problémov, ktoré sú odlišné od tých v marginalizovaných komunitách. Veľká časť z nich pritom pramení zo sústredenia veľkého množstva ľudí s rovnakým problémom na jedno miesto. Namiesto toho, aby sa ľudia žijúci v takýchto podmienkach postupne posúvali na vyššiu úroveň, je výsledkom takéhoto prístupu skôr stagnácia, alebo úpadok sociálnej úrovne obyvateľov. Práve kvôli tomuto sa začalo vo vyspelejších krajinách a mestách upúšťať od takéhoto koncentrovaného modelu a začal sa preferovať systém rozptýleného sociálneho bývania medzi majoritným obyvateľstvom.
Mnohí z lepšie zarábajúcich obyvateľov týchto komunít pritom majú dostatočný príjem aj sociálne zručnosti na to, aby sa mohli z týchto lokalít dostať a prenajať si byt aj za nájom v bežnej komerčnej výške. V Banskej Bystrici aj Banskej Štiavnici však narážajú na takmer neprekonateľný problém – odpor majiteľov bytov voči prijatiu Rómov do podnájmu. Aj pre dobre zarábajúceho Róma je teda extrémne obtiažne posunúť sa na vyššiu úroveň bývania a získať podnájom v iných (majoritných) lokalitách týchto dvoch miest. Sú teda nútení zostať bývať so svojimi rodinami v spomenutých lokalitách a znášať problémy, ktoré to obnáša.
V rámci scitlivovania verejnosti chceme do týchto problémov a ich potenciálnych riešení zapojiť aj majoritné obyvateľstvo, a to predovšetkým prostredníctvom prepojenia s našimi občianskymi platformami Nie v našom meste, Bystrická kresťanská platforma ako aj Aktívna skupina občanov – Banská Štiavnica.
V rámci nášho ďalšieho blogu chceme venovať pozornosť aj mapovaniu a sprostredkovaniu informácií o príkladoch dobrej praxe v oblasti bývania marginalizovaných komunít, a to zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Následne plánujeme publikovať ďalší blog, ktorý chceme venovať návrhom na konkrétne riešenia, ktoré môžu byť v tejto oblasti nápomocné pre zlepšenie situácie obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.
Poznámky:
1 “Právo na bývanie je vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv aj v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zakotvené ako súčasť práva na dôstojnú životnú úroveň. Ako samostatné právo je bližšie definované vo Všeobecnom komentári č. 4 k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach o práve na primerané bývanie a vo Všeobecnom komentári č. 7 k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach o nútenom vysťahovaní.”
https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Sprava-o-LP-za-rok-2019-Pravo-na-byvanie.pdf
2 Stačí raná staroslivosť na prelomenie začarovaného kruhu chudoby? odperinky.sk: https://odperinky.sk/staci-rana-staroslivost-na-prelomenie-zacarovaneho-kruhu-chudoby/
3 K téme odporúčame napríklad sériu podcastov Odsúdení na neúspech: https://open.spotify.com/show/3RlrAVLgdc2gQ5vQvSAuFh?si=4f3be5abe59042db
4 Bytový dom na Internátnej ulici č.12 v Banskej Bystrici vznikol koncentrovaním neplatičov Bytového podniku mesta v 90-tych rokoch 20. storočia. Následne prevádzkovateľ zaviedol prísnejší režim, čím minimalizoval neplatičstvo, avšak iné problémy súvisiace s vysokou koncentráciou ľudí na nižšej sociálnej úrovni pretrvávajú. Na rozdiel od bytových domov v banskoštiavnických lokalitách je dom na Internátnej súčasťou viacstupňovej siete bývania.
https://cdn.banskabystrica.sk/2021/03/Banskobystrick%C3%A1-odysea-budovania-zariaden%C3%AD-kr%C3%ADzovej-intervencie.pdf
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít