Slovenská Ľupča: voda nie je samozrejmosť
V predchadzájucom blogu sme sa venovali celkovým problémom rómskej komunity Za Hronom v Slovenskej Ľupči. Jej hlavným dlhodobým problémom je nedostupnosť vody – a to aj úžitkovej, nie len pitnej. Práve vode sa budeme venovať v tomto najnovšom blogu. Obyvateľom komunity to spôsobuje problémy, ktoré si dnes už bežný človek zo strednej vrstvy len ťažko predstaví.
Improvizované napojenie na úžitkovú vodu
Väčšina domov v lokalite je provizórne pripojená na dva zdroje úžitkovej vody: jedným je potrubie od neďalekej píly a druhým vodný zdroj priamo v komunite. Oba tieto zdroje však zberajú len povrchovú vodu, počas suchých mesiacov teda vysychajú. Ani jeden z týchto zdrojov neposkytuje pitnú vodu.
Alternatívou k týmto zdrojom je tretí prameň nachádzajúci sa priamo v centre komunity. Ten má vodu aj v suchých mesiacoch, avšak nie je napojený na vodovodný systém. V praxi to teda vyzerá tak, že počas suchých mesiacov si musia všetci obyvatelia tejto komunity nosiť vodu na splachovanie, umývanie a pranie v bandaskách z tohto prameňa, ktorý je od niektorých domov naozaj vzdialený. Rovnako ako predošlé dva zdroje, ani tento zdroj neposkytuje zdravotne nezávadnú vodu.
Vodný zdroj v dolnej časti komunity poskytujúci úžitkovú vodu celoročne, avšak bez napojenia na improvizovaný vodovodný systém. Foto: Ondrej Druga
Asi najzávažnejším dôsledkom používania spomínaných zdrojov vody je podľa Danky Boháčikovej – komunitnej organizátorky pôsobiacej v tejto komunite – zvýšené množstvo kožných ochorení: “Tieto informácie sme získali z lekárskych správ, ktoré nám ukázali miestni obyvatelia.”
Veľká väčšina z nás si zrejme ani nevie predstaviť, aké komplikácie nedostupnosť vody spôsobuje. Ako znovu uvádza Danka Boháčiková, “Ľudia z komunity pracujú, a dokonca niektorí pomáhajú prerábať námestie v Slovenskej Ľupči. Po celom dni v prachu a na slnku, prídu domov a ak chcú si zachovať štandardnú hygienu, musia si unavení nanosiť vodu a zohriať, pretože im z kohútika nejde.”
Častý pohľad v komunite Za hronom – obyvateľka si nesie vodu domov vo vedre. Foto: Ondrej Druga
Čistička
V tejto komunite obec pred niekoľkými rokmi vybudovala samostatnú čističku odpadových vôd. V rámci projektu sa najprv vybudovali dve čističky v obci, až následne sa vybudovala samostatná čistička v komunite Za Hronom.
Samostatná čistička je samozrejme pozitívna správa, avšak v týchto podmienkach je trochu paradoxná – vzhľadom na spomínaný chýbajúci stabilný prístup aspoň k úžitkovej vode, ktorý je logickým predpokladom pre použitie kanalizácie. Spomínané nosenie vody na splachovanie v bandaskách je teda ešte absurdnejšie.
Čo je však zaujímavé, v posledných mesiacoch je čistička údajne vypnutá: “Odpojili nám čističku. Tá tabuľa, čo ju vidíte, má svietiť, má blikať. No a teraz nič. Kanalizácia sa zapĺňa a páchne. Keby že je teplo a svieti slnko, tuná na ceste stáť nevydržíte.”
Pitná voda
A ako obyvatelia komunity získavajú pitnú vodu? Všetci obyvatelia tejto komunity, s ktorými sme sa rozprávali, si vodu na pitie aj na varenie kupujú balenú. Predstavuje to pre nich nielen nadmernú finančnú záťaž, ale aj ďalšie komplikácie, keďže musia vyhadzovať obrovské množstvo plastových fliaš. Mimochodom, prístup k pitnej vode bol zaradený medzi základné ľudské práva uznesením OSN, ako aj uznesením Európskeho parlamentu.
Jeden z obyvateľov komunity povedal: “Ja si tú vodu rád zaplatím. Každý si ju veľmi rád zaplatí. Ale vieš, že ráno vstaneš a pustíš si vodu, ktorá je pitná.” Podľa Danky Boháčikovej ochotu platiť si za vodu prejavujú všetci obyvatelia komunity, s ktorými sa rozprávala.
Názor starostu:
Starosta Slovenskej Ľupče Roland Lamper si uvedomuje zákonnú povinnosť zabezpečiť prístup k vode, avšak rozhovoril sa o množstve problémov, ktoré vyriešenie tohto problému komplikujú: “Máme v lokalite množstvo neplatičov, ako aj množstvo ľudí, ktorí tam majú stavby načierno. To znamená nemožnosť budovania rozvodov pitnej vody do chatrčí, či nevyhovujúcich stavieb, resp. prehlbovanie dlhov za neplatenie aj za vodu. Neustále sa procesne venujeme riešeniam, akým spôsobom tam môžeme dotiahnuť vodu. Tým, že je to mimo obce za železničnou traťou, za cestou I/66 a za riekou Hron, tak nie je prakticky možnosť predlžovania verejného vodovodu z obce.”
Starosta sa teda snažil rozvíjať druhú možnosť – samostatný vrt niekde nad lokalitou Za Hronom: “Mali sme na to nejaké prostriedky vyčlenené ešte pred koronou, ale to potom padlo, nakoľko prostriedky poskytovateľ použil na protipandemické opatrenia. Vrt je potrebný v tejto časti územia až do 90-metrovej hĺbky, následne ho bude treba certifikovať a uzavrieť, okrem toho bude potrebné získať prevádzkovateľa – firmu, ktorá bude na kvalitu pitnej vody pravidelne dohliadať a zodpovedať za kvalitu. To sme stále len pri uzavretej studni. Potom je potrebné zaplatiť technológiu na čerpanie, filtráciu vody ako aj vybudovať výdajné miesto. A potom nastáva otázka. Bude sa za vodu po takejto investícii platiť? Pretože, stretávam sa s názorom miestnych obyvateľov v tejto lokalite, že nebudú. Technológia bude samozrejme nastavená tak, že vydávanie vody bude spoplatnené. Čiže, kto nechce platiť, bude fungovať po starom. Neustále sa snažíme hľadať adekvátne riešenie danej problematiky a verím, že ho nájdeme.”
K názoru, že nie je možné predĺžiť obecný vodovod za rieku Hron Danka Boháčiková uvádza, že podľa dostupných zdrojov sa plánuje preložka vodovodu až za rieku Hron, a to kvôli stavebným prácam na predĺžení rýchlostnej cesty R1, ktoré by sa mali začať čoskoro.
Kartový výdajný systém – riešenie z iných komunít
Alternatívou pôsobiacou preventívne proti neplatičstvu mohlo byť okrem iného použitie kartového systému výdaja vody, ktorý úspešne funguje v mnohých rómskych komunitách predovšetkým na východnom Slovensku. Poskytovateľom takejto služby je napríklad firma Arad, ktorá prevádzkuje takéto systémy v 25 lokalitách vrátane známych rómskych komunít ako Luník IX., či Trebišov. Firma vybuduje buď centrálne výdajné miesto (verejný “vodovodný kohútik”) pre pitnú vodu, pričom čerpať si z neho môžu len ľudia, ktorí majú na svojej čipovej karte dostatočný kredit. Druhým spôsobom je zavedenie vody priamo do bytov, kde firma použitím svojho systému taktiež predchádza tomu, aby vodu čerpali tí, ktorí si za ňu nezaplatia.
Výdajné zariadenie na vodu -rozšírené riešenie v marginalizovaných rómskych komunitách. Foto: Arad Slovakia
Dobrou správou je, že podľa informácií z najnovších Ľupčianskych zvesti vydaných 22.5. 2023 poslanci Slovenskej Ľupče schválili prostriedky na komplexné dobudovanie projektu námestia vrátane pripojenia na zdroj pitnej vody – vybudovania napájacej fontánky. Vďaka tomu bude teda v centre obce pitná voda dostupná zadarmo pre všetkých obyvateľov, ale aj návštevníkov obce.
Čo obec (a majorita) získa vyriešením problému?
Vo väčšine obcí s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít majorita reaguje s nevôľou na to, keď sa v týchto komunitách robia nejaké aktivity, predovšetkým investície. Na jednej strane je určite pochopiteľné, keď má majorita pocit, že to dostávajú zadarmo “len kvôli tomu, že sú to Rómovia”.
Na druhej strane však treba povedať, že zo zvýšenia životnej úrovne Rómov bude profitovať aj majorita – napríklad pri stabilnom prístupe už len úžitkovej tečúcej vody sa zvýši úroveň hygieny detí, ktoré navštevujú miestne školy. Pri hygiene však pozitívne vplyvy zvýšenia životnej úrovne nekončia – napríklad bývalý starosta obce Spišský Hrhov, ktorá patrí medzi najúspešnejšie príklady pozdvihnutia rómskej komunity, tvrdil, že zavedenie teplej vody do domácností v bývalej segregovanej osade spôsobilo rapídne zlepšenie školského prospechu rómskych detí v obci.
Okrem benefitov pre obyvateľov rómskej komunity tiež treba podotknúť, že v lokalite Za Hronom sa nachádza aj viacero firiem, ktoré tiež budú profitovať z prístupu k pitnej vode – ide napríklad o Roľnícke družstvo Hron, výrobňa brikiet firmy Ekopal energy s.r.o. a halu kovovýroby, okrem toho sú tam aj dva domy obývané majoritným obyvateľstvom.
Kde môže obec nájsť peniaze?
Ako už bolo spomenuté, najväčším problémom pri dobudovaní vodovodu sú podľa starostu chýbajúce finančné zdroje. Obci by teda výrazne mohli pomôcť eurofondové výzvy, s ktorou má obec bohaté skúsenosti. Po konzultácii s Regionálnym informačným centrom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR sme sa pozreli na Harmonogram výziev Operačného programu Slovensko plánovaných pre tento kalendárny rok. Nachádza sa tam minimálne 6 výziev pre obce a samosprávy, ktoré sa týkajú vodovodnej siete.
Štyri výzvy by mali byť zverejnené v 2. kvartáli tohto roku:
- Intenzifikácia a modernizácia existujúcich úpravní povrchových vôd za účelom zabezpečenia bezpečnej pitnej vody – fázované projekty
- Budovanie verejných kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a súbežná výstavba verejných vodovodov – fázované projekty
- Výstavba verejných vodovodov v obciach nad 2000 EO
- Výstavba, intenzifikácia alebo modernizácia úpravní vôd
Ďalšie 2 výzvy by mali byť zverejnené v 4. kvartáli:
- Obnova verejných vodovodov v obciach nad 2000 obyvateľov
- Obnova verejných vodovodov v obciach nad 2000 obyvateľov
Na každú z týchto výziev sú pritom predbežne alokované väčšinou desiatky miliónov eur, takže je šanca, že aj pri potenciálne mnohých úspešných žiadateľoch by Slovenská Ľupča mohla získať niekoľko desiatok tisíc eur potrebných na vybudovanie vrtu pitnej vody pre komunitu Za Hronom.
Je tiež pravdepodobné, že ďalšie projektové výzvy na vybudovanie alebo rekonštrukciu vodovodnej siete sa budú dať nájsť v rámci Plánu obnovy, v rámci grantových výziev Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ako aj v Envirofonde.
Na záver:
Okrem toho, že chceme upriamiť pozornosť na problémy vylúčených komunít, chceme pomôcť aj pri hľadaní možností, ako tieto problémy odstrániť. Sme presvedčení, že zlepšenie životných podmienok v komunite Za Hronom prinesie zlepšenie celkovej situácie v celej Slovenskej Ľupči – potvrdzujú to mnohé úspešné príklady na Slovensku, ale aj po celom svete, keď pozdvihnutie životnej úrovne nejakej vylúčenej komunity pomohlo zlepšiť úroveň v celej obci.
Všetkým zapojeným v tom držíme palce.
Máme toho viac o našich ďalších komunitách
O problémoch a výzvach v rómskych komunitách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, ale aj o tom, čo obyvatelia týchto komunít robia, aby si sami zlepšili svoju životnú situáciu a kde je ich štartovacia čiara v porovnaní s majoritnou populáciou, si môžete vypočuť v epizóde nášho podcastu:
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.