V našom poslednom blogu sme písali o protiklade života Rómov v Banskej Štiavnici – v najmalebnejšom meste Slovenska žije väčšina tejto menšiny o veľmi nemalebných podmienkach. Vstupnou bránou do Banskej Štiavnice je pre väčšinu ľudí cestujúcich z Bratislavy (alebo celkovo zo západného Slovenska) práve cesta cez Šobov – niekdajšiu banícku lokalitu, ktorú samospráva premenila po roku 1990 na čisto rómsku segregovanú lokalitu. V tomto blogu sa pozrieme na situáciu v tejto komunite.
Lokalita Šobov na mape Banskej Štiavnice. Foto: Mapy.cz
Ako sme už spomenuli, Šobov bola banícka lokalita, o čom svedčí už nepoužívaná banská veža stojaca hneď vedľa najväčšej budovy v tejto lokalite. Približne do roku 1990 slúžila táto budova ako budova podniku Rudné bane určená pre administratívu a zázemie zamestnancov, jej adresa je Šobov 7.
Na druhej strane hlavnej cesty sa nachádzajú tri budovy, ktoré v minulosti slúžili ako ubytovne zamestnancov. Po roku 1990 do nich samospráva nasťahovala Rómov, ktorí dovtedy bývali v iných častiach mesta. Adresy týchto bytových sú Šobov 8, 9 a 10.
Spolu sa tu nachádza 64 bytov, pričom všetky spravuje Bytová správa, spoločnosť s ručením obmedzeným v 100%-nom vlastníctve mesta Banská Štiavnica.
Budovy Šobov č.7-10. Budova č. 11 je píla. Foto: Mapy.cz
Mnohí ľudia si myslia, že Rómovia sa do tejto segregovanej lokality nasťahovali sami a dobrovoľne. Nie je to pravda – nasťahovalo ich sem mesto. Jedna z našich respondentiek, ktorá býva už 22 rokov na Šobove, si na situáciu pred vysťahovaním z centra mesta spomína nasledovne: “Bývali sme na Dolnej 11, potom sme bývali na Radničnej v mestských bytoch. Tam to bolo oveľa lepšie ako tu. Potom tie byty predali predali nejakému súkromníkovi, tak sme sa museli vysťahovať.” Naša druhá respondentka bývala najprv aj s rodinou u svorky v meste. Keďže ich dom bol už starší a začínal chátrať, vysťahovali ich na Šobov. Na obdobie pred vysťahovaním však spomína v dobrom: “Lepšie by to bolo, keby Rómovia bývali rozptýlení medzi nerómami. Lebo predsa, tí ľudia by videli inakší život, nielen ten Šobov.”
Treba dodať, že podobné snahy – vytlačiť Rómov z frekventovaných miest na okraj, “preč z očí” – prebiehali v mnohých mestách a obciach (nielen na Slovensku) aj v minulosti. Viac informácii o cielenej segregácii Rómov v minulosti (predovšetkým v období tzv. Slovenského štátu) si môžete vypočuť v tomto videu.
Jedným z paradoxov vývoja týchto bytových domov je postupný úpadok životnej úrovne. Je viditeľný napríklad na spôsobe vykurovania budov: “Každý dom Šobov 8,9,10 mal vlastnú kotolňu na elektrickú energiu. V rokoch 1992-1993 boli ceny elektriny nízke, plyn v lokalite dodnes nie je. Užívatelia neplatili za teplo, naviac teplú vodu z ústredného kúrenia používali na pranie a umývanie, čo bolo nebezpečné aj zo zdravotných dôvodov. Vyskytli sa aj prípady zasahovania do technológie zo strany nájomníkov.” – hovorí Pavel Bačík, konateľ mestskej s.r.o. Bytová správa. Namiesto ústredného kúrenia si teda nájomníci zaviedli piecky na tuhé palivo.
V budove Šobov č. 7 boli pôvodne zavedené elektrické vyhrievače. Keďže elektrina bola drahá, sami Rómovia to prestali používať, a taktiež si namontovali piecky na tuhé palivo.
Dnes sú teda všetci nájomníci odkázaní na kúrenie drevom. Mnohí kúria zbytkovým drevom zo susednej píly, kde veľká časť z nich pracuje, prípadne si drevo kupujú z iných zdrojov. Počiatky kúrenia drevom z píly nám približuje Mária Koledová, ktorá tu pôsobí ako komunitná organizátorka: “Obyvatelia sa sťažovali na veľkú prašnosť zo susednej píly, ktorá funguje v jednej z bývalých banských budov v bezprostrednej blízkosti bytových domov. Začala tu fungovať asi pred 15-timi rokmi. Ako kompenzáciu im spočiatku núkali drevo zadarmo. Niektorí to však začali zneužívať a toto drevo ďalej predávali, takže majiteľ píly im to prestal dávať zadarmo a začal im to predávať.”
Komunitná organizátorka Mária Koledová s deťmi na Šobove. Foto: Ondrej Druga
Najviditeľnejším problémom tohto systému vykurovania je improvizované riešenie komínov v bytových domoch č.8-10. Podľa informácií od Bytovej správy hlavným problémom je, že tieto budovy boli plánované s použitím ústredného kúrenia a komíny nemali. Nájomníci to teda vyriešili improvizáciou – viaceré byty majú svoju komínovú rúru jednoducho vyvedenú zo steny a uchytenú improvizovaným spôsobom. Keďže rúry nie sú nijako chránené pred vonkajšími poveternostnými podmienkami, veľmi rýchlo sa opotrebúvajú. Miestni ich teda musia veľmi často vymieňať, čo pre nich predstavuje ďalšie výdavky.
Improvizované komínové riešenia Foto: Ondrej Druga
Podobne to v minulosti vyzeralo aj v bytovom dome č. 7. Tam sa však už dávnejšie pristúpilo k riešeniu – Bytová správa dala postaviť centrálne (a hlavne bezpečné a legálne) komíny:
“Vybudovanie komínov bola iniciatíva Bytovej správy s.r.o. V spolupráci s Mestom Banská Štiavnica sa podal projekt na úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Realizáciu zabezpečovala Bytová správa s.r.o., na výstavbe sa prácou významne podieľali obyvatelia bytovky. Viedlo nás k tomu zlepšenie bývania a bezpečnosti.” – uvádza Pavel Bačík.
Vybudovanie bezpečných a legálnych komínov by jednoznačne pomohlo aj pri bytovkách č. 8-10. Podľa informácií od P. Bačíka má Bytová správa už niekoľko rokov podaný projekt na zriadenie komínov v týchto bytovkách. Podľa nich však dodnes nevyšla výzva, cez ktorú by sa zriadenie komínov mohlo realizovať. Ako dodáva Bačík, “Riešenie problému dodávky tepla do bytoviek na Šobove bolo vždy závislé od zlej platobnej disciplíny nájomníkov.”
K riešeniu tohto problému by zrejme mohla pomôcť aktuálna Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity na rok 2023, ktorú vypísal Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, a ktorá je otvorená do 22. augusta tohto roku.
Veľká časť miestnych obyvateľov sa rozhodla investovať do zveľadenia svojich príbytkov. Medzi najväčšie problémy, ktoré bolo treba riešiť, bola výmena starých okien. Svojpomocne si teda namontovali nové okná, väčšinou plastové. Väčšinou ich však zrejme získali len “z druhej ruky”, takže ich rozmery nezodpovedali pôvodným rozmerom okien. Zvyšný priestor teda improvizovane zamurovali.
Výsledkom je, že okrem viditeľne zlého stavu budov sú hostia prichádzajúci do Banskej Štiavnice konfrontovaní aj s chaotickým vzhľadom týchto budov.
Šobovské okná. Foto: Ondrej Druga
Väčšina nájomníkov, s ktorými sme sa rozprávali, si výmenu okien (ako aj iné nákladné rekonštrukcie bytov) hradila čisto zo svojich prostriedkov. Vzhľadom na to, že ide o nenávratnú investíciu do majetku Bytovej správy, by však bolo logické, aby im tieto investície majiteľ budov zohľadnil na výške poplatkov. Spomedzi našich respondentov sa však takúto formu úľav podarilo získať len malej časti z nich.
Na to, podľa čoho Bytová správa zohľadní alebo nezohľadní nenávratnú investíciu do svojho majetku, sme sa tiež pýtali konateľa spoločnosti, pána Bačíka: “Smerodajná je platobná disciplína, prihliadame na matky s deťmi, „ samoživiteľky“. Komunikujeme s mestom Banská Štiavnica, UPSVaR a aj s Komunitným centrom na Šobove.”
Ďalším problémom, ktorý spôsobil viacero stavebných improvizácií, sú chýbajúce vchodové dvere na väčšine vchodov. Nesie to so sebou množstvo dôsledkov, jedným z nich je to, že na chodbách je rovnaká teplota, ako vonku – a to aj v zime.
Mnohým obyvateľom teda cez vchodové dvere do bytov ťahal studený vzduch. Viacerí to vyriešili rozdelením dovtedajšej bytovej chodby priečkou, čím vybudovali malú predsieň.
Okrem toho sú však spoločné priestory problémové aj z hľadiska nedodržiavania čistoty a hygieny.
Chýbajúce vchodové dvere na jednom zo šobovských bytových domov. Foto: Ondrej Druga
Problémom mnohých segregovaných komunít je dopravné spojenie s centrom mesta a s občianskou vybavenosťou. Banská Štiavnica je špecifická tým, že mestská hromadná doprava tu prakticky neexistuje, väčšinu častí mesta však obsluhujú prímestské spoje. Šobov leží na hlavnej ceste zo Žarnovice do Banskej Štiavnice, takže priamo v lokalite stojí viacero prímestských a medzimestských autobusových liniek.
Podľa jednej z miestnych obyvateliek je poobedné dopravné spojenie z mesta na Šobov dobré. Väčší problém sú podľa nej ranné spoje, ktorými sa deti potrebujú dostať do školy.
A – ako to už býva v mnohých rodinách nižšieho sociálneho štandardu – peniaze občas nevydržia až do konca mesiaca. V takom prípade deti chodia do školy cez strmý les, ktorý predstavuje najkratšiu cestu do mesta.
V bytovom dome Šobov č. 7 je na prízemí Komunitné centrum zriadené Sociálnym odborom mesta Banská Štiavnica. Vedie ho pani Kováčová. Má 4 zamestnancov, ktorí sa venujú aj terénnej sociálnej práci.
Za jeden z problémov tejto lokality pani Kováčová označila čierne skládky, ktoré však má na svedomí majorita: namiesto zberného dvora vyvážajú odpad sem.
Podľa jej slov sa však darí niektoré veci meniť k lepšiemu. Snažia sa aktivizovať miestnych obyvateľov, aby si sami zlepšovali životnú úroveň v bytových domoch: “Nedávno sme miestnym obyvateľom pomohli s podporou viacerých sponzorov vymaľovať spoločné priestory. Materiál poskytla Bytová správa. V takmer všetkých vchodoch sa chodby udržali čisté. Plánujeme opraviť aj chýbajúce dvere a okná v spoločných priestoroch – obyvatelia sa skladajú na lexanový materiál na opravu rozbitých okien, sami si zohnali dvere, Bytová správa má pomôcť s montážnym materiálom. Osadiť by si to mali sami, svojpomocne.”
Niektoré spomedzi vážnych problémov úrovne bývania sa teda dajú zlepšiť aktivizáciou miestnych obyvateľov. Na to, aby sa úroveň života na Šobove aspoň trochu priblížila k súčasným štandardom, však bude nevyhnutne potrebné vykonať výraznejšie zásahy a investície.
Máme toho viac o našich ďalších komunitách
Všeobecne o našej práci a komunitách v Banskej Štiavnici si môžete prečítať v predchádzajúcom blogu:
https://dennikn.sk/blog/3457070/ako-sa-zilo-a-zije-romom-v-najkrajsom-meste-slovenska/
V júli sme taktiež publikovali podcast s Alexandrom Mušinkom, kultúrnym antropológom a pracovníkom Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity, ktorý sa venuje výskumu života Rómov:
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.