Slovenská Ľupča: dvojaký svet
Slovenskú Ľupču väčšina ľudí zrejme registruje podľa malebnej scenérie Ľupčianskeho zámku a dedinky pod ním. Obec je už asi 15-20 rokov jednou z obľúbených destinácií, kam sa sťahujú úspešní podnikatelia z Banskej Bystrice. Momentálne tu prebieha veľká rekonštrukcia celého centra obce, kvôli ktorej bol zrušený aj tento ročník tradičného Turíčneho jarmoku. Je úplnou samozrejmosťou, že v obci majú asfaltové cesty a pripojenie na všetky inžinierske siete.
Rekonštrukcia centra Slovenskej Ľupče
Foto: Dana Boháčiková, CKO
Komunita Za Hronom
Obec má však aj svoju inú časť – komunitu Za Hronom. A tam sú životné podmienky obyvateľov na diametrálne odlišnej úrovni.
Komunita Za Hronom nie je veľmi veľká, odhadom tam žije okolo 100 ľudí. Aj vzhľadom na ich pomer voči majorite (oficiálny uvádzaný počet obyvateľov obce je 3242 obyvateľov) ide o malú časť celkového obyvateľstva. Ako sme už spomenuli v našich predošlých blogoch, v tejto komunite pôsobila komunitná organizátorka Centra komunitného organizovania (CKO) Adela Matulayová. V júli 2022 nadviazala na jej prácu nová organizátorka Dana Boháčiková.
Tak, ako vo väčšine iných segregovaných osád na Slovensku, aj tu zastal pokrok v občianskej vybavenosti pred niekoľkými desaťročiami. Zatiaľ čo hlavná časť obce sa ďalej rozvíjala, do komunity Za Hronom sa nedostalo takmer nič. Napríklad z inžinierskych sietí majú dostupnú len elektrinu a kanalizáciu (jej detailom a paradoxom sa budeme venovať v ďalšom blogu).
Ako hlavné problémy komunity uvádza Dana Boháčiková nedostupnosť pitnej vody (ktorej sa budeme detailne venovať v našom ďalšom blogu), nevysporiadané pozemky pod väčšinou obydlí a zlý stav cesty v hornej časti komunity.
Ďalším problémom je strach o bezpečnosť: deti z komunity chodia do školy cez prechod pre chodcov križujúci frekventovanú hlavnú cestu I/66 medzi Banskou Bystricou a Breznom.
Druhá stránka problému bezpečnosti je zvýšený výskyt sociálno-patologických javov, ktorý je prítomný prakticky v každej komunite, kde sú koncentrovaní ľudia žijúci v generačnej chudobe. Dvojaká úroveň Ľupče sa ukazuje aj tu – celá obec je vybavená kamerovým kamerovým systémom, ale komunita Za Hronom nie – čo je paradoxné, keďže kvôli spomenutému vyššiemu výskytu sociálno-patologických javov by sa tu kamery zišli najviac.
Našej Danky sme sa pýtali aj na vysporiadanosť pozemkov: “Hlavná časť pozemkov patrí obci, niektoré pozemky patria Národnej diaľničnej spoločnosti. A niektoré malé pozemky patria súkromným majiteľom – obyvateľom komunity. Na vysporiadaných pozemkoch tu stojí asi 6 domov, väčšina zvyšných stavieb stojí na pozemkoch patriacich obci.”
Asi štyri nelegálne domy, ktorých obyvatelia majú trvalé bydlisko v obci Slovenská Ľupča, stoja na pozemku Národnej diaľničnej spoločnosti. Zrejme teda padnú za obeť výstavbe predĺženia rýchlostnej cesty R1, ktorá sa plánuje v blízkej dobe.
Komunitná organizátorka Dana Boháčiková v komunite Za Hronom.
Foto: Jolana Nátherová, CKO
Názory ľudí z komunity
Jedným z našich respondentov bol pán Ľubomír Pustaj, Róm pochádzajú z Čierneho Balogu, ktorý sa do Slovenskej Ľupče priženil. Pôvodne si chceli aj s manželkou kúpiť dom priamo v dedine, avšak kvôli odporu miestnych nakoniec ostali bývať v komunite Za Hronom, v rodičovskom dome jeho manželky. Dom však majú zrekonštruovaný prakticky na úrovni strednej triedy, stojí na vysporiadanom pozemku. V žiadnom prípade nejde o nejakú chatrč.
Pán Pustaj cíti rozdiel v prístupe k Rómom medzi jeho rodným Čiernym Balogom a Slovenskou Ľupčou: “Na Balogu majú Rómovia niekoľkých zástupcov, ktorí za ich problémy bojujú priamo v obecnom zastupiteľstve, môj brat je tam tiež. V Ľupči však nikoho takéhoto nemáme, tu nás nepočúvajú.”
Vzťahy s miestnou majoritou sú podľa Pustajovcov dobré: “Mne sa pozdraví viac bielych ako Rómov. A synovi sa zdraví celá Ľupča” hovorí s úsmevom pán Pustaj. Jeho manželka dodáva: “V dedine sme spolu vyrastali, to sú spolužiaci.”
Komunita zažíva problémy, aké má množstvo marginalizovaných komunít. Napríklad mnoho rokov sem nechodila ani poštárka. Ako dodáva pán Pustaj: “Ja som tu asi 30 rokov, poštárka sem chodí možno tak posledné 2-3 roky. Museli sme si predtým všetko chodiť na poštu vyberať.”
Ďalším problémom, ktorým trpia viacerí obyvatelia, je cesta v hornej časti komunity, ktorá je v tak nevyhovujúcom stave, že minimálne v určitých obdobiach tam neboli ochotní chodiť ani smetiari: “Od novembra neboli pri mne hore zobrať smeti. Lebo vidíte aká je tu cesta, a keď nasneží jeho tam začne šmýkať, nemá sa tam kde ani otočiť”, hovorí pán Pustaj. Dopĺňa ho ďalší obyvateľ: “Minule sa tu otáčali, ja som im hovoril že nech aj hore idú, že aj tam sú ľudia. A oni mi na to, že ´už dvakrát sme menili nápravu na tomto aute, my hore nejdeme.”
Nevyhovujúca cesta okrem iného znamená, že vo vlhkom počasí sa na nej chodci zablatia. Jedna z obyvateliek opisuje situáciu: “Keď sem prišiel starosta pozrieť aj s asistentkou, tak ona sem prišla v gumákoch. No ale ja cez tú cestu musím chodiť stále. Keď idem do dediny do roboty, tak si musím topánky vyutierať keď prídem na asfaltku.”
Cesta v hornej časti komunity, nevyhovujúca predovšetkým v zimných mesiacoch.
Foto: Dana Boháčiková, CKO
Miestni obyvatelia si samozrejme všímajú dvojaký prístup obce – veľká rekonštrukcia námestia bije do očí v protiklade s chýbajúcou základnou infraštruktúrou v ich komunite. Keď sme sa s nimi o tejto téme rozprávali, ich názory však boli konštruktívne: “Veď už keď dostal tie peniaze z Európskej únie tak nech to dá dokopy, aj tie chodníky v dedine už vyzerali kadejako. Ale nech sa stará všeobecne. Nie že iba o jedných sa ide starať” .
V druhej časti blogu o Slovenskej Ľupči sa budeme venovať problematike nedostupnosti pitnej vody.
——————————————————–
Poznámka 1:
Ako sa vysporiadava samospráva s problémami rómskych komunít, najmä v téme bývania, si môžete pozrieť v našej dišpute:
https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=1727365020969026
Poznámka 2:
O tom, s čím sa Rómovia potýkajú pri riešení svojho bývania aj o bývaní, ktoré by malo byť aj na Slovensku ľudským právom, si môžete vypočuť v epizódach nášho podcastu Taktivist:
——————————————————–
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít