Šobov 2: Obrovské rozdiely, rovnaká adresa
V našich predošlých blogoch sme načrtli celkovú situáciu Rómov žijúcich v Banskej Štiavnici, ako aj hlavné problémy segregovanej komunity Šobov. Aj keď ich bolo dosť, nedostali sme sa k asi najväčšiemu problému – bytom zriadeným v pivničných priestoroch a veľkým sociálnym rozdielom medzi jednotlivými nájomníkmi.
Pivničné byty
Pivničné byty sú umiestnené v suteréne bytových domov č. 7, 9 a 10. Lepší štandard spomedzi nich je určite v budove č. 7, kde má suterénne podlažie okná štandardného rozmeru, takže tam nie je až tak stiesnený pocit. Benefitom oproti ostatným bytovkám sú tiež nové centrálne komíny spomínané v predošlom blogu. Tie odbremenili obyvateľov od udržiavania improvizovaných komínových rúr, ktoré sú už na prvý pohľad výrazným prvkom budov č. 8-10.
Bytový dom Šobov č.7. Najnižšie poschodie predstavujú suterénne byty. Foto: O. Druga
Pivničné byty v bytových domoch č. 9 a 10 sú však citeľne horšie – ide prakticky o klasické pivnice upravené na bývanie, do ktorých denné svetlo preniká len naozaj malými oknami.
Bytovka Šobov č.10. V niektorých pivniciach sú byty. Foto: O. Druga
Hlavným problémom väčšiny pivničných bytov v domoch č. 9 a 10 je, že obyvatelia nemajú prístup k vode ani ku kanalizácii. Podľa zamestnankýň miestneho komunitného centra, v týchto bytoch pôvodne voda aj kanalizácia zavedené boli: “Voda tam bola aj všetko – WC, kúpeľňa. To boli normálne prerobené byty. Aj elektrika tam bola.
Boli to byty pôvodne určené pre rodiny bez detí, len potom sa tam nasťahovali aj iné rodiny, ktoré súhlasili, že budú bývať v takých podmienkach.”
Ďalším problémom je chladná klíma vyplývajúca z toho, že byty sú pod úrovňou terénu. V jednom z bytov, ktoré sme navštívili, musia kvôli staršej obyvateľke so zdravotnými problémami kúriť aj počas veľkej časti leta.
Pracovníčok komunitného centra sme sa spýtali aj na to, či je mestských bytov v Banskej Štiavnici nedostatok, keď sú ľudia nútení bývať v takýchto podmienkach: “Napríklad tí dvaja, čo bývajú v pivničnom byte, majú spoločný mesačný príjem 120€. Z toho sa im stiahne 60€ za nájom a žijú už len z tých 60€. Oni potom chodia sem do centra a my im dávame potravinovú pomoc, ošatenie a celkovo charitatívnu pomoc.” Väčšina obyvateľov pivničných bytov by si teda zrejme kvôli nízkemu príjmu nemohla dovoliť vyšší štandard.
Interiér jedného z pivničných bytov. Foto: O. Druga
Chodba pred jedným z pivničných bytov. Foto: O. Druga
Šobov 7: na Vianoce po členky vo vode
V pivničných bytoch v budove č.7 síce majú zavedenú vodu aj kanalizáciu, nie je to však bezproblémové. Podľa slov miestnych obyvateliek kanalizačné stupačky sú v pivničných bytoch zlé, raz za čas sa upchajú a splašky z vyšších poschodí vytekajú nájomníkom cez záchodovú misu. Najčastejšie sa to stáva vtedy, keď prší – v šachtách zrejme voda stúpa a cez záchod sa to vyleje von. Má to pre nich aj veľké finančné dôsledky: “Už koľko nábytku sme vyhodili kvôli tomu, aj podlahovú gumu.”
Okrem splaškovej vody je tu však aj ďalší problém – suterén raz za čas zatopí aj banská voda. Ako sme už spomenuli v predošlých blogoch, táto budova pôvodne patrila podniku Rudné bane a slúžila okrem iného ako vchod do baní. Banská voda tu obyvateľov vytopila naposledy na Štedrý deň v roku 2022: “Na Štedrý deň o pol siedmej ráno mi suseda búchala na dvere – z kanála vyvierala podzemná voda, čo tečie z bane. Mali sme to na celom poschodí, zatopená podlaha asi po členky. Prišiel nám pomôcť jeden policajt. Spolu s našimi mužmi vonku vysekali otvor, aby sa dostali do upchatej šachty, neskôr prišli aj hasiči a tí vyťahovali vodu. Keď prší alebo keď je sneh, to sa roztápa, a tá voda všetko vyviera von.”
Druhá obyvateľka z toho istého poschodia dodáva: “Vyhadzovali sme vedrami vonku vodu, inak by sme boli celkom zaplavení kým prišli hasiči. Skončili sme až voľakedy poobede kým sme to všetko zlikvidovali.” Podľa jej slov je to dlhodobý problém, ktorý sa nerieši. Čiastočne sú zaň však zodpovední aj niektorí nájomníci: “Niektorí ľudia sú tu takí, čo sú neprispôsobiví, splachujú rôzne veci, ktoré potom upchajú kanalizáciu a nás na spodku to vytopí – z WC nám začnú vytekať splašky.”
“Najlepší a najhorší” pár metrov od seba
Cez zdevastovaný vchod, ktorému chýbajú vchodové dvere, vojdete do spoločnej chodby so schodiskom. Smerom dolu sa schádza do pivníc, ktoré sú však aj tu obývané. Býva tu človek, ktorý – podobne, ako v ostatných pivničných bytových domov č. 9 a 10 – nemá funkčnú vodu, ani kanalizáciu. Napriek tomu má však oficiálnu zmluvu s Bytovou správou, ktorá mu podľa slov ostatných obyvateľov sťahuje každý mesiac 60€ ako osobitnému príjemcovi. Je to starší človek s viditeľne veľkými psychickými problémami, ktorý žije prakticky na úrovni tzv. “squatov” ľudí bez domova. Miestni ho volajú “Jano”.
Vstup do “obydlia” obyvateľa “Jana”. Foto: O. Druga
Tu žiaľ žije človek. Foto: O. Druga
Keďže “Jano” nemá kanalizáciu, potrebu vykonáva len do vedra. To však väčšinou nevyleje niekam ďaleko od obydlí, ale priamo na chodbu – občas len na svoju, občas na spoločné schodisko, ktoré používajú aj ostatné rodiny. Okrem naozaj ťažko predstaviteľného smradu to znamená aj obrovské hygienické riziko pre ostatných obyvateľov. Tí okrem výkalov spomínajú aj potkany: “Minule bol jeden obrovský potkan na našich schodoch. Vôbec sa nás nebál, očividne bol vďaka ´Janovi´ zvyknutý na ľudí.”
Keď však namiesto pivničných priestorov vyjdete po schodoch hore, nájdete tam aj rodinu, ktorej byt vyzerá takto:
Byt po svojpomocnej rekonštrukcii v tom istom vchode, kde býva aj “Jano”. Foto: O. Druga
V byte býva mladá rodina. Obaja manželia pracujú, deti chodia do školy. Byt si zrekonštruovali za vlastné peniaze – bez toho, aby im čokoľvek z nenávratných investícií (ako napríklad dlažba, omietky alebo nátery) preplatila Bytová správa. Jedinou “nedokonalosťou” zrekonštruovaného bytu sú improvizované komínové rúry. Kontrast až luxusne zrekonštruovaného bytu oproti úrovni spoločných priestorov a vonkajšiemu vzhľadu budov naozaj bije do očí. Ešte viac však zaráža, že pod nimi len o poschodie nižšie žije človek v katastrofálnych pomeroch.
Ako hovorí matka tejto rodiny, “Kvôli jednému neprispôsobivému sme tu takto ohrození”. Jej manžel dopĺňa: “Zbytočne sa budeme starať o to, ako vyzerá vnútri, keď po chodbe človek nemôže prejsť.” Jedným z problémov je podľa nich upratovanie spoločných priestorov: “sú tu takí, že ozaj neriadia. Ten bordel ani tak nevadí, ale ten smrad. A ten strach, že príde vám do bytu potkan.”
Jednoznačne sa tu dá hovoriť o hygienickom a zdravotnom riziku pre všetky rodiny vo vchode. “Jano” bez prístupu k akejkoľvek hygiene totiž chytá to isté zábradlie a tie isté kľučky, ako ostatní obyvatelia – vrátane detí. Ako dopĺňa matka rodiny: “Bojím sa, že dieťa chytí voľajakú chorobu, napríklad žltačku. Lebo my tu normálne máme vodu aj záchod, normálne si môžeme spláchnuť. Ale on dolu nemá nič, on si chodí len k nám s fľaškou vodu pýtať. Ja mu darmo poviem ´Jano nechodievaj mi na dvere, ohrozuješ mi deti, tie ruky máš humus´. Po ňom kľučku len rýchlo utrieť. Ale veľakrát ani nezbadáme, že bol na dverách.
Pol roka chodíme a sťažujeme sa na túto vec, ale odpoveď je stále rovnaká – ´je to v riešení´. Ale my nemôžeme čakať.”
Nájomníka “Jana” vraj majú umiestniť do domova sociálnych služieb. Je však otázne, akú má reálnu šancu dostať sa tam, keď sú poradovníky plné a čakacie doby naozaj dlhé aj pre platičov a ľudí na vyššej sociálnej úrovni. Svojím spôsobom života však jednoznačne predstavuje pre ostatných obyvateľov vchodu veľké zdravotné riziko.
Na väčšinu preberaných otázok sme sa pýtali aj správcu týchto bytových domov, banskoštiavnického mestského podniku Bytová správa. Do času našej uzávierky nám však neodpovedali, budeme sa však snažiť získať ich vyjadrenia.
S banskoštiavnickými rómskymi komunitami pracuje aj naša kolegyňa Mária Koledová, ktorá spoločne so svojimi lídrami a líderkami pracuje na tom, aby sa nevyhovujúca situácia ich bývania začala zlepšovať.
K problémom týchto komunít zverejníme v najbližších týždňoch aj video.
Máme toho viac o našich ďalších komunitách
Ako sa zo Šobova stala segregovaná komunita si môžete prečítať v našom predchádzajúcom blogu:
https://dennikn.sk/blog/3484501/predtym-banici-dnes-romovia/
V júli sme taktiež publikovali podcast s Alexandrom Mušinkom, kultúrnym antropológom a pracovníkom Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity, ktorý sa venuje výskumu života Rómov:
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.