V minulosti – pred rokom 1989 – žili banskoštiavnickí Rómovia rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom. Je to teda podobný prípad ako v Banskej Bystrici, keď bola ich situácia paradoxne lepšia za totalitného režimu. Rozptýlené bývanie medzi majoritou totiž väčšinou pôsobí inkluzívne – menšina sa po mnohých stránkach prispôsobí oveľa ľahšie, ako keď je segregovaná a koncentrovaná na jednom mieste. Písali sme o tom už v našom prvom blogu.
Situácia sa začala meniť po roku 1990, keď veľkú väčšinu miestnych Rómov vysťahovali z ich dovtedajších bytov a sústredili na jedno miesto – do lokality Šobov. Tá sa jednoznačne označiť za segregovanú lokalitu: z historického centra mesta je to po ceste 2,7 km, od nemocnice na sídlisku Drieňová (kde sústredená väčšina občianskej vybavenosti mesta) je to 3,8 km.
Lokalita Šobov na okraji Banskej Štiavnice. Foto: mapy.cz
Šobov bola pôvodne banícka lokalita, o čom svedčí veža banského výťahu týčiaca sa nad hlavnou budovou. Budovy patrili podniku Rudné bane – v hlavnej budove boli kancelárie a jedáleň, vo vedľajších bytových domoch boli ubytovne pre zamestnancov. V spomínanom období po roku 1990 sem presťahovali takmer všetkých štiavnických Rómov – okrem tých, ktorí si boli schopní kúpiť nehnuteľnosť v inej časti mesta. Úroveň bytoviek sa v nasledujúcich rokoch prudko znižovala, mnohé menej prispôsobivé rodiny ich viditeľne “vybývali”.
Jedna z našich respondentiek, ktorá býva už 22 rokov na Šobove, si na situáciu pred vysťahovaním z centra mesta spomína nasledovne: “Bývali sme na Dolnej 11, potom sme bývali na Radničnej v mestských bytoch. Tam to bolo oveľa lepšie ako tu. Potom tie byty predali predali nejakému súkromníkovi, tak sme sa museli vysťahovať.” Naša druhá respondentka bývala najprv aj s rodinou u svorky v meste. Keďže ich dom bol už starší a začínal chátrať, vysťahovali ich na Šobov. Na obdobie pred vysťahovaním však spomína v dobrom: “Lepšie by to bolo, keby Rómovia bývali rozptýlení medzi nerómami. Lebo predsa, tí ľudia by videli inakší život, nielen ten Šobov.”
Konkrétnym problémom lokality Šobov sa budeme venovať v našich ďalších blogoch.
Bývalá banská veža vedľa jednej z obytných budov v lokalite Šobov, v pozadí banskoštiavnická kalvária. Foto: Ondrej Druga
Podobne, ako v Banskej Bystrici, kde veľkú časť majetku mesta vlastní alebo spravuje mestská akciová spoločnosť MBB, aj mesto Banská Štiavnica vlastní podnik Bytová správa, s.r.o., ktorý má na starosti časť chodu mesta: výrobu a dodávku tepla, správu a údržbu bytových a nebytových priestorov a prevádzku mestských kúpeľov. Podľa informácií od konateľa spoločnosti, RNDr. Pavla Bačíka, ktorý je na čele podniku zhruba posledných 15 rokov, spravuje spoločnosť spolu 265 mestských bytov. Z toho v čisto rómskej lokalite Šobov sa nachádza 65 bytov.
Od roku 1994 až do roku 2008 boli takmer všetci štiavnickí Rómovia sústredení len v jednej segregovanej lokalite. V roku 2008 sa situácia sa začala meniť – mesto prerobilo bývalý internát v lokalite Povrazník na bytový dom a začalo sem premiestňovať niektoré rómske rodiny. Asi o 10 rokov neskôr zrekonštruovalo mesto v tejto lokalite ďalšie dve budovy, ktoré taktiež slúžia ako mestské nájomné byty. V týchto bytových domoch (presné adresy sú Budovateľská 13,14 a 15) býva majorita aj Rómovia. Podľa vyjadrenia pána Bačíka sa tu nachádza spolu 123 bytov.
Lokalita Povrazník. Foto: mapy.cz
Z pohľadu externého pozorovateľa je úroveň bytového domu na Budovateľskej 15 neporovnateľne lepšia, ako na Šobove – budova má kompletne vymenené okná a je zateplená. Problémom však je pleseň na viacerých stenách, ako aj postupné opotrebovanie vybavenia budovy.
Bytový dom na Budovateľskej 15. Foto: Ondrej Druga
Napriek tomu, že rozptýlenie menšiny medzi majoritu je prístup, ktorý zvykne na celom svete vplývať pozitívne na inklúziu, zvyšovanie sociálnych zručností a životnej úrovne, v týchto mestských bytových domoch sú susedské vzťahy problémom. Riaditeľovi Bytovej správy adresovali nedávno nespokojní obyvatelia list, v ktorom sa sťažovali na neprispôsobivosť časti rómskych nájomníkov – predovšetkým na hluk a agresívne správanie.
My sme sa rozprávali s jednou rómskou nájomníčkou, ktorá však má na nevhodné správanie niektorých nájomníkov v podstate rovnaký pohľad, ako spomínaní autori sťažnosti. Pani sa sem presťahovala v roku 2008, predtým čakala 19 rokov na byt a musela bývať so svojou rodinou v 3-izbovom byte s ďalšími 9 členmi rodiny svojej svokry.
Od roku 2008 sa podľa našej respondentky situácia mení skôr horšiemu. Za najväčší problém považuje neprispôsobivých susedov: “Každý, kto býva s niekým v susedstve, by mal prispôsobiť svoje správanie susedovi – aby to vychádzalo. Ale tuná to neni tak. Prisťahovali sa rôzni ľudia, ktorí nemajú to správanie. Takí ako my, ktorí nemajú radi neporiadok, to ťahajú za nich.
My sa radšej ani nepriečime s nimi, radšej za nich aj chodbu poumývame aj keď oni majú službu. Alebo púšťajú hlasnú hudbu neskoro v noci a keď ich na to upozorníte tak prídu a napadnú vás fyzicky.”
Chodba bytového domu na Budovateľskej 15. Vlhkosť spôsobuje plesne vo viacerých častiach spoločných priestorov aj bytov. Foto: Ondrej Druga
O názor na najväčšie problémy tejto lokality sme sa poprosili aj Máriu Koledovú, ktorá tu pracuje ako komunitná organizátorka, a ktorá tu zároveň dlhodobo pôsobí so svojim manželom Jaroslavom prostredníctvom neziskovej organizácie Šukar – dživipen.
Komunitná organizátorka Mária Koledová (vľavo) počas brigády na Budovateľskej 15. Foto: Jaroslav Koleda
“Neprispôsobiví susedia tu naozaj sú, ale nie sú to vôbec len Rómovia, ale aj nerómovia.
Prispôsobivých je tu ale určite viac ako tých horších, ale často stačí len jedna neprispôsobivá rodina z desiatich na to, aby sa celej chodbe znížila životná úroveň.”
Podľa Márie Koledovej je pomer Rómov a nerómov v bytovkách v dome na Budovateľskej 15 asi pol na pol. V ostatných bytových domoch (čísla 13 a 14) je viac nerómov, rómskych rodín je len niekoľko. Susedské vzťahy sú však dosť zlé aj týchto domoch – niektorí susedia si naschvál robia napriek, majú tiež problém s neporiadkom na chodbách.
Podľa Koledovej sú tam však aj aktívni obyvatelia: “Je tu dosť ľudí, ktorí sa aktívne snažia skrášľovať nielen svoje obydlie, ale aj vonkajšie priestory. V máji tohto roka sme spolu s nimi skrášlili vonkajšie prostredie – vymaľovali sme stoličky, vysadili sme kvetinové záhony.”
Susedské vzťahy sú podľa nej najväčšia výzva: “Bez zlepšenia medziľudských vzťahov je ťažké posunúť život v tejto komunite na vyššiu úroveň.”
Výsledky nedávnej brigády organizovanej Máriou Koledovou a NO Šukar-dživipen – skrášlenie vonkajších priestorov. Foto: Ondrej Druga
Podľa Márie Koledovej by bolo potrebné dlhodobo aplikovať sociálnu prácu vo všetkých lokalitách, kde sú problémy so začlenením neprispôsobivých obyvateľov – a to bez ohľadu na ich etnický pôvod: “Týka sa to všetkých rovnako – Rómov aj nerómov – ktorí majú problémy a treba im pomôcť ich riešiť.”
Treba dodať, že okrem spomínaných lokalít Šobov a Povrazník bývajú niektoré rómske rodiny aj v iných lokalitách, kde byty vlastní mesto. Konateľ Bytovej správy pán Bačík spomínal napríklad bytový dom v centre mesta (presná adresa je Sládkovičova 11) a aj na sídlisku Drieňová.
V našich ďalších blogoch sa budeme bližšie venovať problémom v lokalite Šobov.
Máme toho viac o našich ďalších komunitách
O problémoch a výzvach v rómskych komunitách, o tom, čo robia ich obyvatelia a kam sa chcú posunúť si môžete vypočuť v epizóde našeho podcastu:
O probléme bývania aj v Banskej Štiavnici sme už písali v našom úvodnom blogu. Tu si ho môžete prečítať:
https://dennikn.sk/blog/2983503/marginalizovane-komunity-byvanie-uvod/
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.
Viac blogov, podcastov, ako aj videí nájdete na našej web stránke www.cko.sk.