Banskobystrická komunita Na Hrbe, 1. časť: chodci v ohrození
Oproti komunite na Cementárenskej ceste, ktorej sme sa venovali v našom predošlom blogu, je banskobystrická rómska komunita Na Hrbe viditeľnejšia, keďže sa nachádza priamo vedľa relatívne frekventovanej cesty. Na rozdiel od susednej komunity je táto je aj výrazne staršia. Ich problémy sú v niečom podobné, v niečom zase veľmi špecifické.
Základné informácie:
Horná časť rómskej komunity Na hrbe sa nachádza na priamo pri hlavnej ceste do Senice, ktorá pokračuje aj do obcí Selce a Priechod. Podľa materiálu Terénna sociálna služba krízovej intervencie vypracovanej Oddelením sociálnej a krízovej intervencie Mestského úradu Banská Bystrica mala táto komunita k 31. decembru 2022 spolu 158 obyvateľov, z toho 55 tvorili deti.
Aj keď okrajové domy komunít Na Hrbe a Cementárenská cesta sú od seba vzdušnou čiarou vzdialené len cca 130 metrov, kvôli Selčianskemu potoku, ktorý ich oddeľuje, musia obyvatelia prejsť z jednej komunity do druhej oveľa väčšiu vzdialenosť.
Komunity Na hrbe a Cementárenská cesta.
Foto: mapy.cz
Na rozdiel od komunity na Cementárenskej ceste, ktorá podľa našich informácií vznikla prisťahovaním rómskych zamestnancov cementární približne v 70-tych rokoch 20. storočia, Rómovia obývali lokalitu Na Hrbe už dlho predtým. Adela Matulayová, sociálna pracovníčka pochádzajúca z tejto komunity, uvádza k tejto téme zaujímavé informácie: “Moja stará mama sa narodila v roku 1921 a ako mladá sa sem prisťahovala. Podľa jej spomienok tu žila rómska komunita v dreveniciach už pred viac, ako 100 rokmi.”
Muzikantské rodiny, vysokoškoláci aj ľudia so skúsenosťami zo zahraničia – a napriek tomu predsudky majority
Viaceré rodiny z komunity Na Hrbe sa vymykajú častým predsudkom o nízkej vzdelanosti a celkovo nízkej životnej úrovni v rómskych komunitách. Mnohí z nich majú ukončené stredoškolské vzdelanie, nájdete tu aj vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Jedna miestna rodáčka momentálne študuje na Univerzite Karlovej v Prahe.
Niektoré miestne rodiny majú viacgeneračnú muzikantskú tradíciu – v minulosti chodievali hrávať zábavy a svadby po okolitých dedinách, mnohí ich potomkovia sa aj dnes venujú hudbe, študujú na umeleckých školách. Zaujímavosťou tejto komunity je dodržiavanie starších rómskych tradícií, ako je napríklad pohreb: “Pohreby sú tu tradične na dvore domu, nie v kostole ani v dome smútku. Potom sa spoločne so zosnulým rozlúčime na cintoríne v neďalekej mestskej časti Majer. Zaujímavé je, že cintorín bol donedávna rozdelený na dve časti – rómsku a ´nerómsku´ “, povedala nám Adela Matulayová.
Významnou osobnosťou pochádzajúcou z tejto komunity bola tiež pani Helena Jonášová, ktorá v rokoch 2000-2018 viedla Kultúrne združenie Rómov Slovenska. V rámci tohto združenia fungovalo priamo v dome pani Jonášovej v komunite Na Hrbe aj komunitné centrum. Po jej smrti v roku 2018 však toto komunitné centrum zaniklo a dnes priamo v komunite žiadne komunitné centrum neexistuje.
V spomínanom komunitnom centre v dome pani Jonášovej niekoľko rokov pracovala aj miestna aktívna obyvateľka, pani Jarmila Žigová. Tá tiež patrí medzi obyvateľov s ukončeným stredoškolským vzdelaním.
Po niekoľkých rokoch práce v komunitnom centre odišla aj s manželom do Veľkej Británie, kde žili 9 rokov. V Británii zažili odlišný prístup, ako na Slovensku: “Tam je to úplne iné, nikto nepozerá na to, či ste biely, žltý, hnedý alebo oranžový… keď chcete pracovať, tak jednoducho máte šancu. Môj manžel je z východu, jeho príbuzní už ostali v Anglicku a neplánujú sa vrátiť na Slovensko. Majú porobené vysoké školy, robia v bankách. Na Slovensku aj keď Róm vyštuduje, neexistuje že by dostal miesto manažéra v banke.”
Ona s manželom sa vrátila na Slovensko, avšak stále cíti predsudky zo strany väčšiny majority: “Tu sa nič nezmenilo. Ja pracujem za minimálnu mzdu, môžem robiť čo chcem, ale vždy musím dokázať viac, ako moja kolegyňa, ktorá nie je Rómka. Syna mám na základnej škole, ako jediný z triedy má čisté jednotky. Ale aj tak, keď sa povie niečo zlé na Rómov, tak sa to myslí aj naňho.”
Komunita Na Hrbe podľa nej nie je bezproblémová, ale väčšina rodičov sa snaží spraviť všetko preto, aby sa dokázali pozdvihnúť: “Na Hrbe takmer všetci pracujú. Keď sa naši rodičia snažili, my sa to zase snažíme odovzdať svojim deťom. Aj keď nie vždy sa to podarí – lebo rastú v spoločnosti ako rastú.”
Vlastnícke vzťahy
Miera vysporiadanosti pozemkov je tu výrazne lepšia, ako na Cementárenskej ceste. Ale nebolo to tak od začiatku – ako nám znovu povedala Adela Matulayová, “Domy najprv nestáli na vysporiadaných pozemkoch, viaceré rodiny si však postupne odkupovali pozemky okolo svojich domov. Väčšinou ich kupovali od mesta.” Rozprávali sme sa aj s miestnym obyvateľom Ľubomírom Bartošom. Už jeho otec vysporiadal pozemok a postavil na ňom dom. Jeho deti teda mali “štartovaciu čiaru” inde, ako veľká časť iných rómskych komunít.
Aj podľa pohľadu do online dostupnej katastrálnej mapy je minimálne podľa registra “C” (na obrázku čierna farba) miera vysporiadanosti pozemkov oveľa lepšia, ako v komunite na Cementárenskej ceste. Značná časť tunajších stavieb má odkúpené parcely, na ktorých stoja. Najväčšiu parcelu podľa registra “E” vlastní Mesto Banská Bystrica.
Pozemky pod komunitou Na Hrbe
Foto: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster
K problémom komunity Na Hrbe sme znovu poprosili o vyjadrenie Martina Majlinga, viceprimátora Banskej Bystrice zodpovedného aj za sociálne otázky. Podľa jeho vyjadrení mesto je otvorené, pokiaľ si obyvatelia budú chcieť odkúpením vysporiadať pozemky, na ktorých stoja stavby v ich vlastníctve, avšak len v prípade, že na stavby boli vydané príslušné právoplatné rozhodnutia kompetentných orgánov, predovšetkým však právoplatné rozhodnutie stavebného úradu na realizáciu stavby a zároveň právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania stavby, t.j. právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Podľa informácií z online katastra ide o viacero budov, čo by mohlo uľahčiť potenciálne riešenie.
Chodci v ohrození
Jedným z problémov tejto komunity, ktorý sa v spolupráci s komunitnou organizátorkou Jolanou Nátherovou snaží vyriešiť aj spomínaná pani Žigová, je bezpečnosť chodcov. Cesta Na Hrbe totiž nemá chodník, ani nemá namaľovanú krajnicu. Zároveň ide o cestu, po ktorej chodia vodiči smerujúci do spomínaných obcí Senica, Selce a Priechod, čo predstavuje veľkú intenzitu dopravy. Chodci to teda nemajú bezpečné ani pri ceste do potravín v Senici, alebo napríklad pri ceste do susednej komunity na Cementárenskej. Po tejto ceste pritom chodia pešo aj obyvatelia Senice, keď idú na zastávku MHD.
Okrem toho je tu však aj ďalší problém – chýbajúci prechod pre chodcov. Je to síce úzka cesta, ale vzhľadom na zvlnenie terénu ide o miesto s problematickou viditeľnosťou, čo predstavuje riziko pre chodcov. Táto komunikácia patrí pod správu Banskobystrického samosprávneho kraja. Podľa našich informácií tam už bol podaný podnet na kompetentné oddelenia, žiadne bližšie informácie však nemáme.
Cesta do Senice, na pravej strane horná časť komunity Na Hrbe.
Foto: O. Druga
Miestni obyvatelia sa však viac sťažujú na iné miesto, ktoré je tiež problematické pre chodcov: v bezprostrednej blízkosti komunity prechádza jedna z hlavných banskobystrických ciest vedúcich na najväčšie sídlisko Sásová – Kynceľovská cesta. Mnohí obyvatelia komunity používajú mestskú hromadnú dopravu, ktorá má zastávky na oboch stranách tejto vyťaženej komunikácie.
Komunita Na Hrbe a problematické miesta pre chodcov.
Foto: www.maps.google.com
Problémom je prechod pre chodcov: väčšina šoférov ho nerešpektuje, a keď napríklad deti idú v rannej špičke na autobusovú zastávku na druhú stranu cesty, musia odísť z domu aj o 10 minút skôr, pretože väčšinou čakajú dlho, kým ich niektorý z vodičov pustí prejsť na druhú stranu.
Problematický prechod pre chodcov na frekventovanej Kynceľovskej ceste.
Foto: O. Druga
Dobrou správou pri tomto probléme je, že mesto už pracuje na jeho odstránení. Malo by sa to vyriešiť komplexne v rámci budovania cyklotrasy v smere z centra mesta: “Súčasný prechod pre chodcov cez Kynceľovskú cestu, ktorý je na neprehľadnom mieste, by sa mal preložiť na prehľadnejšie miesto a spojiť s prechodom pre cyklistov v rámci plánovanej cyklotrasy, konkrétne v rámci vytvorenia združeného chodníka pre peších a cyklistov.”
Hlavným problémom tohto riešenia je dlhý čas čakania, ktorý pravdepodobne bude nutný na realizáciu. Ako znovu hodnotí viceprimátor Majling: “Cyklotrasa je už naplánovaná, ale ešte sa upravuje jej projekt, aby sa mohlo mesto zapojiť do projektových výziev. Keď budú v priebehu druhej polovice tohto roku, resp. v ďalšom roku ďalšie výzvy na cyklotrasy, už by sa to mohlo stihnúť podať. V závislosti od vyhlásenia výzvy a nutnosti vybavovať povolenia na výstavbu by sa to mohlo realizovať v rokoch 2025-2027.”
Vyhliadky do budúcna:
Sme teda radi, že tento problém komunity Na Hrbe, ktorý sa však týka aj majoritného obyvateľstva zo susednej Senice, má šancu na vyriešenie. Komunita Na Hrbe má však aj druhý veľký problém – kanalizáciu v havarijnom stave, ktorá predstavuje zdravotné riziko pre obyvateľov v dolnej časti komunity. Tento problém, ako aj dôvody, pre ktoré sa ho zatiaľ nepodarilo odstrániť, vám prinesieme v našom nasledujúcom blogu.
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.
Viac blogov, podcastov, ako aj videí nájdete na našej web stránke www.cko.sk.