Aj komunita Na hrbe má takmer identický problém s kanalizáciou, ako susedná komunita na Cementárenskej ceste, o ktorom sme písali v jednom z našich predošlých blogov: problémovú kanalizáciu. Tá síce podľa úradov neexistuje, avšak reálne miestnych vytápa, zapácha a spôsobuje obyvateľom zdravotné problémy.
Svojpomocne vybudovaná kanalizácia
Dopátrať sa k informáciám o budovaní tejto kanalizácie je náročné: oficiálne totiž neexistuje a informácie od miestnych obyvateľov sa líšia.
Isté je, že jednotlivé vetvy kanalizácie boli budované svojpomocne miestnymi obyvateľmi. Podľa niektorých z nich sa prvá etapa výstavby uskutočnila ešte v 80-tych rokoch 20. storočia. Práce pokračovali aj neskôr, v 90-tych rokoch, keď túto iniciatívu zastrešovala spomínaná miestna osobnosť, pani Helena Jonášová. Ani jedna z týchto dobrovoľníckych iniciatív však nezabezpečila posledný a podstatný krok – skolaudovanie kanalizácie a jej prebratie samosprávou, alebo vodárenskou spoločnosťou. Práve kvôli tomu aj dnes vzniká situácia, že sú miestni obyvatelia väčšinou odkázaní len na svojpomocné riešenie problémov. Oficiálne prebratie kanalizácie prevádzkovateľom by tiež znamenalo, že sa o jej správny chod bude niekto starať. To sa však neudialo a neskolaudovaná svojpomocne vybudovaná sieť funguje len “nadivoko”.
Podľa informácií miestnych obyvateľov ide o tri vetvy kanalizácie, ktoré vedú smerom k Selčianskemu potoku. V minulosti údajne ústili do malej čističky odpadových vôd, ktorá sa nachádzala pri potoku. Čistička sa však neskôr odstránila. V súčasnosti teda improvizovaná kanalizácia vyúsťuje len do zeme v blízkosti potoka.
Aké problémy to spôsobuje?
Podobne, ako pri problematickej kanalizácii na Cementárenskej ceste, aj tu je potrubie ovplyvnené zrážkami a úrovňou spodnej vody: v daždivom období naberá kanalizácia zrážkovú vodu a spôsobuje problémy viacerým rodinám. V jednej z nich vyrazila splašková voda cez toaletu priamo do domácnosti. Aj dlhodobo však pod týmto domom zapáchajúca splašková voda vyviera na ulicu. Voda tečie ďalej a vytvára jazierko až pri oplotenom pozemku súkromného podnikateľa v stavebnom priemysle.
Presakujúca splašková voda pod jedným z domov.
Foto: O. Druga
Najväčší problém však majú obyvatelia v najnižšie položenej časti komunity, pre ktorých splašková voda predstavuje aj reálne ohrozenie. Najviac “na rane” je dom rodiny Kováčovej. Žijú v ňom tri generácie – dôchodkyňa a dvaja manželia so svojimi deťmi. Podľa ich informácií je dom v ich vlastníctve a nachádza sa na vysporiadanom pozemku. Muž pracuje na píle, žena v nemocnici, ich deti navštevujú základnú školu. Napriek tomu však už od minulého roka žijú v toxickom prostredí – hneď za oknom ich obývacej izby sa vytvorilo “jazierko” zo splaškovej vody. Jeho hladina je až prakticky na úrovni podlahy ich izieb, znečistená voda presakuje do stien, na ktorých sa tvoria plesne. Počas jedného z daždivých období im voda cez podlahu presiakla až priamo do bytu – hladina siahala až po členky.
Pohľad na dom rodiny Kováčovej a ich obývačkové okno. Foto: O. DrugaVlhké steny v obývačke a pohľad z obývačkového okna.
Foto: O. Druga
My sme toto miesto navštívili v relatívne chladnom období, aj tak však bolo cítiť neustály zápach: “Naše deti sú stále choré, škodí to hlavne im. V lete ani nemôžeme otvoriť okno, ten smrad sa nedá vydržať. Je tam strašne veľa múch, o potkanoch ani nerozprávam.”
Okrem toho im splašková voda preteká popred ich vchodové dvere a zatopila im aj dreváreň.
Toxický potôčik splaškovej vody medzi vchodom do domu a drevárňou.
Foto: O. Druga
Ako miestni bojujú?
Miestni obyvatelia v spolupráci s komunitnou organizátorkou Jolanou Nátherovou už viackrát kontaktovali vodárenské spoločnosti aj Mesto Banská Bystrica. Zatiaľ sa však na všetkých miestach dozvedeli len tú istú odpoveď – ich kanalizácia nie je nikým skolaudovaná, ani nemá svojho vlastníka.
Nekonanie úradov má však aj svoju pozitívnu stránku – miestni obyvatelia sa spájajú a aktivizujú. Podobne, ako aj obyvatelia susednej komunity Cementárenskej ceste, aj obyvatelia komunity Na Hrbe sa snažia riešiť problémy svojpomocne. Počas posledného roku sa napríklad “poskladali” na zaplatenie krtkovacej služby. Tá však nepomohla – v najnižšej časti potrubia je totiž podľa všetkého kanalizačná rúra zúžená stlačením a pravdepodobne ju bude potrebné nanovo prekopať. Obyvatelia už boli schopní vyzbierať časť sumy potrebnej na zaplatenie potrebnej techniky.
Lídrom tejto činnosti je miestny obyvateľ pán Bartoš: “V dolnej časti je to už rozkopané za prvú časť peňazí, ktoré sme medzi obyvateľmi vyzbierali na bager. Teraz sa potrebujeme poskladať na ďalšiu čiastku, aby sme tam pokládli nové kanalizačné rúry.
Budeme však musieť rozkopať aj hornú časť kanalizácie, pretože problém je aj tam. Dúfame, že sa nám ho podarí nájsť a odstrániť.”
Čo na to odborníci?
Ohľadom potenciálneho riešenia problematickej kanalizácie sme oslovili aj vodárenských konzultantov. Najprv sme sa pýtali na možnosť pripojenia tejto kanalizácie na najbližšiu časť oficiálnej kanalizácie v správe Mesta alebo vodárenskej spoločnosti. Najbližšia oficiálna kanalizačná vetva vedie popod susednú Cementárenskú cestu. Pripojenie k tejto vetve by však bolo zrejme technicky veľmi náročné – bolo by potrebné prekonať znížné koryto Selčianskeho potoka a následne splašky “tlačiť do kopca”. Takéto riešenia sú dostupné, avšak sú technicky náročnejšie a predražujú výstavbu aj samotnú prevádzku kanalizácie.
Ešte komplikovanejšie by však bolo potenciálne prebratie kanalizácie do vlastníctva vodárenskej spoločnosti, alebo Mesta: keďže kanalizácia bola budovaná svojpomocne a od vybudovania nebola v odbornej správe, je takmer isté, že nie je vo vyhovujúcom stave – nikto totiž celé desaťročia nevykonával odbornú údržbu. Aby ju už len teoreticky mohol prebrať do svojej správy niektorý z poverených subjektov, svojpomocne vybudované kanalizačné vetvy v lokalite Na Hrbe by museli prejsť výraznou rekonštrukciou, čo sa prakticky rovná vybudovaniu nanovo. Až následne by sa mohla sieť napojiť na fungujúci kanalizačný systém.
Vyhliadky do budúcna
Vďaka aktivizácii miestnych obyvateľov je pravdepodobné, že sa im podarí odstrániť aspoň najhoršie problémy problémovej kanalizácie – toxické jazierko v najnižšej časti komunity. Kanalizácia však stále nebude skolaudovaná a pravdepodobne bude stále obyvateľom spôsobovať problémy. Problémom tiež zrejme ešte dlhší čas ostane aj to, že improvizovaná kanalizácia nie je napojená na oficiálnu kanalizačnú sieť s čističkou odpadových vôd, ale ústi len ku Selčianskemu potoku.
Z nášho pohľadu by určite mohlo pomôcť, ak by sa Mesto Banská Bystrica ako dominantný majiteľ pozemkov v tejto lokalite zapojilo do dotačných výziev zameraných na dobudovanie kanalizačných sietí v lokalitách s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Inak podľa nášho názoru nebude možné získať dostatočné finančné zdroje na vybudovanie kanalizácie “nanovo”, čo je podľa oslovených vodárenských odborníkov prakticky jediná možnosť, ako túto kanalizáciu dostať do vyhovujúceho technického stavu, skolaudovať a dosiahnuť jej prebratie kompetentnou správcovskou spoločnosťou.
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.
Viac blogov, podcastov, ako aj videí nájdete na našej web stránke www.cko.sk.