Cementárenská cesta v Banskej Bystrici: od robotníckych ubytovní k nevysporiadaným pozemkom
Podľa materiálu Terénna sociálna služba krízovej intervencie vypracovanej Oddelením sociálnej a krízovej intervencie Mestského úradu Banská Bystrica mala táto komunita k 31. decembru 2022 spolu 216 obyvateľov, z toho 94 detí. Väčšina obyvateľov žije v bývalých ubytovniach robotníkov Stredoslovenskej cementárne, ktorá fungovala na okraji Banskej Bystrice v rokoch 1958-2002.
Stredoslovenská cementáreň v minulosti.
Foto: www.tvhronka.sk/relacie/retro-bystrica/retro-bystrica-cementaren/
Podľa komunitnej organizátorky CKO Jolany Nátherovej, ktorá v tejto komunite pracuje, sa prví Rómovia v týchto bytovkách usadili zhruba v 70 – tych rokoch 20. storočia, keď začali pracovať v cementárni. Vzhľadom na nízky priemerný vek dožitia už takmer nikto z pôvodných prisťahovalcov nežije, v týchto budovách však naďalej bývajú ich potomkovia. Ide o štyri prízemné bytovky, ktoré bezprostredne susedia s areálom bývalej cementárne.
Budovy na Cementárenskej ceste.
Foto: mapy.cz
Vlastnícke vzťahy
Podobne, ako aj v iných marginalizovaných rómskych komunitách, aj tu je veľmi rozdielna miera vysporiadanosti vlastníckych vzťahov. V budovách č. 1, 5 a 12 si po roku 1989 obyvatelia byty odkúpili za symbolické ceny. Budova č. 8 ostala obývaná, avšak obyvatelia si tieto byty neodkúpili. V komunite však žijú aj mnohí obyvatelia, ktorí sa sem prisťahovali neskôr, a teda nemajú žiadny vlastnícky vzťah k bytom, v ktorých bývajú. Viacerí dokonca ani nie sú registrovaní ako obyvatelia Banskej Bystrice.
Vážnejším problémom je, že prakticky žiadna z budov nestojí na vysporiadaných pozemkoch. Za “minulého režimu”, keď boli budovy postavené, súkromné vlastníctvo zrejme nebolo prekážkou pre výstavbu. Návrat pozemkov pôvodným majiteľom však výrazne skomplikoval akékoľvek potenciálne snahy o rozvoj tohto územia – zvlášť v kombinácii s našim dedičstvom uhorského dedičského systému, v ktorom sa pozemky delili na stále menšie a menšie pásiky zeme.
Rozdrobenosť pozemkov pod budovami na Cementárenskej ceste.
Foto: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster
Vzhľadom na to, že podobný problém je prítomný pri mnohých ďalších marginalizovaných rómskych komunitách, rastie aj potreba pomôcť obciam vyriešiť tento problém. Bez neho sa totiž len ťažko dá odstrániť väčšina ďalších problémov, ktoré bránia k celkovému pozdvihnutiu sociálnej úrovne obyvateľov. Aj z tohto dôvodu bola nedávno vyhlásená výzva Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorá bola zameraná práve na vysporiadanie pozemkov. Banská Bystrica sa žiaľ do tejto výzvy nezapojila.
Nefunkčná kanalizácia: v obývačke splašková voda po kolená
Jedným z hlavných problémov väčšiny obyvateľov komunity je kanalizácia. Popod viaceré budovy, ktoré obývajú, vedie staré kanalizačné potrubie z areálu spomínanej cementárne. Problémom je, že táto kanalizácia nie je oficiálne zakreslená v žiadnom oficiálnom dokumente, nemá svojho majiteľa, ani svojho správcu. Aj kvôli tomu je teda v havarijnom stave – predovšetkým má upchatý odtok vedúci smerom k Selčianskemu potoku. Okrem toho väčšina kanalizačných rúr je kvôli dlhému veku v nefunkčnom stave – rozpadávajú sa, vytvárajú sa na nich diery.
Kanalizácia však zberá okrem splaškov aj dažďovú vodu. Táto kombinácia zapríčiňuje vážne problémy predovšetkým počas daždivých období: veľké množstvo dažďovej nemôže kvôli upchatému odtoku odtekať zo systému kanalizačných rúr, takže vyrazí cez diery v potrubí. A keďže potrubie vedie aj popod niektoré časti obývaných budov, viacerým obyvateľom vyrazila táto splašková voda priamo v ich príbytkoch.
Splašková voda v byte na Cementárenskej ulici.
Foto: S. Kováčová
Situáciu prezentovala už na Diskusii s kandidátmi “Dôstojné bývanie pre všetkých” 17. októbra 2022 miestna líderka Silvia Kováčová. Keďže sa v tejto veci prakticky nič nezmenilo, jej svedectvo je žiaľ stále aktuálne: “Toto je prvá havária, to sme boli boli po kolená v splaškoch. Prišli nám na pomoc hasiči, ktorým za tú pomoc ďakujeme. Volali sme s vodárňami, tí nám odporučli krtkovanie, za čo sme si samozrejme zaplatili sami, sme sa poskladali spolu s ľuďmi.
Potom sme písali žiadosti na Stredoslovenské vodárne, na životné prostredie, na mesto, aj na úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Odpísali nám len vodárne, ktoré nám odpovedali, že za našu kanalizáciu nezodpovedajú.”
Mestská polícia pri obhliadke havarijného stavu kanalizácie na Cementárenskej ceste.
Foto: Silvia Kováčová
“Potom bola druhá havária, to bolo tak pod kolená splaškov. Pomohli sme si sami. A nakoniec, keď boli tie veľké búrky, to sme mali vodu až nad kolená. Žiadali sme o pomoc hasičov, ktorí neprišli, z dispečingu potom vyslali Mestskú políciu, aby to prešetrili. Policajti sami volali hasičov, čakali sme asi hodinu, ale neprišli. Tak sme si znovu museli pomôcť sami. … Ešte nám ani mesto neodpovedalo, zatiaľ nevieme ani kde máme žiadať o pomoc, ako to máme riešiť, nevieme ešte nič. A ja sa pýtam, že dokedy.”
Miestna líderka Silvia Kováčová.
Foto: CKO
Obyvatelia teda boli viackrát nútení riešiť túto situáciu improvizáciou: viacerí sa snažili pri opakovanom upchatí vyčistiť odtok kanalizácie. Jedna rodina, ktorej taktiež vyrazila spaškové voda v obývačke presakovaním cez podlahu, však musela rozbiť svoju podlahu, prekopať sa priamo ku opotrebovaným kanalizačným rúram a opraviť ich.
Podľa viceprimátora Banskej Bystrice Martina Majlinga, ktorý má na starosti aj sociálnu politiku, plánuje mesto prezistiť situáciu v spolupráci s vodárenskou spoločnosťou: “Hlavná vetva kanalizácie vedie zo Senice popod Cementárenskú cestu, vodári by nám mali povedať, či je na ňu pripojený niekto z miestnych. Zrejme sa dá rozmýšľať o tom, že by sa aspoň niektoré vetvy problematickej kanalizácie pripojili na túto hlavnú vetvu. V takom prípade by však všetci užívatelia kanalizácie museli byť ochotní zaplatiť za pripojenie a následne uhrádzať všetky ďalšie poplatky – tak, ako všetci ostatní občania.”
Nešťastná “osmička”
Rovnako, ako vo všetkých komunitách (nielen marginalizovaných rómskych), ani bytové domy na Cementárenskej ceste nie sú na rovnakej úrovni. Najnižšia životná úroveň je vo väčšine príbytkov budovy č.8. Takmer žiadny byt nemá do miestností zavedenú pitnú vodu, väčšina z nich ju odoberá len z kohútika na dvore. Ten poskytuje pitnú vodu z oficiálnej vodovodnej siete vďaka vďaka miestnym líderkám, ktoré pod vedením komunitnej organizátorky Jolany Nátherovej každý mesiac vyberajú od obyvateľov potrebnú sumu a platia vodárenskej spoločnosti.
Najväčším problémom budovy však je statika, ktorá bola výrazne porušená: obyvatelia si totiž opakovane robili svojpomocné rekonštrukcie, pričom veľmi často prebúrali aj nosné priečky. Okrem toho má budova vo veľmi zlom stave aj strechu.
Havarijný stav strechy na Cementárenskej č.8.
Foto: Jolana Nátherová
Túto budovu vlastní akciová spoločnosť MBB, obchodná spoločnosť v 100%-nom vlastníctve mesta Banská Bystrica, ktorá tiež vlastní, alebo spravuje takmer všetky “mestské” bytové domy. Bol tu vykonaný statický prieskum, ktorý zistil havarijný stav budovy bez nádeje na úspešnú opravu – budovu čaká už len demolácia. Keďže pobyt v tejto budove predstavoval už pred niekoľkými rokmi riziko, spoločnosť MBB zrušila nájomné zmluvy miestnym obyvateľom. Mnohí obyvatelia by však nemali kam ísť, mnoho detí by museli umiestniť do náhradnej starostlivosti. Aj proti tomuto vtedy spolu s miestnymi obyvateľmi sa angažovala komunitná organizátorka Jolana Nátherová:
“Zvolali sme stretnutie, všetci kompetentní prišli priamo na Cementárenskú č.8. Bolo to na jeseň, blížila sa zima a jeden z miestnych lídrov dal kompetentným otázku, či si má vôbec zháňať drevo na zimu – či tam bude môcť bývať, alebo nie. Nakoniec sa kompetentní rozhodli, že tam nechajú tolerované bývanie – obyvatelia teda neplatia nájom, ale naďalej môžu ´na vlastné riziko´ žiť v týchto nebezpečných podmienkach.”
Aký osud čaká túto budovu a jej obyvateľov? To sme sa znovu spýtali viceprimátora Martina Majlinga. Ako sme sa dozvedeli, celá zóna na východ od Cementárenskej cesty, ktorá zahŕňa bytovky č. 8 a 12, sa podľa aktuálneho územného plánu nachádza v zóne, kde nie je prípustná obytná funkcia, no aktuálne sa začal proces preverenia, či by bolo možné zmeniť územný plán povoľujúci aj obytnú funkciu: “Všetko je podmienené výsledkom procesu, ktorý dá odpoveď na to, či môže byť v danom území povolená zmiešaná funkcia. Keď sa pozrieme na realitu, na aké účely sa dané územie využíva, musíme konštatovať, že tam máme už teraz viac účelov využitia ako povoľuje súčasný územný plán, pričom sa nejedná len o lokalitu s prítomnosťou rómskej komunity, ale širšie územie.
My sme v zastupiteľstve aj práve preto schválili začatie obstarania územnoplánovacej dokumentácie, Oddelenie územného plánovania má obstarať odborníkov, ktorí overia, či táto zmena môže prebehnúť a teda či bude možné mať v danej lokalite zmiešané funkcie. Samozrejme do procesu budú zapojené všetky štátne a verejné inštitúcie, ako i ostatná verejnosť, ktorá môže podávať návrhy k tomuto procesu. Podporný výsledok tohto procesu a potvrdenie zmiešaného územia je teda prvá podmienka, aby tam mohla byť aj obytná funkcia.”
Z hľadiska majetkových pomerov má Mesto BB víziu odkúpiť susednú budovu s pozemkom, ktorý je na predaj a chce zrekonštruovať tento priestor a vytvoriť v ňom komunitné centrum. Ak by to časom okolnosti dovolili, v časti tejto budovy sa plánuje aj vytvorenie niekoľkých nájomných bytov, do ktorých by sa presťahovali tí obyvatelia Cementárenskej 8, ktorí majú trvalý pobyt v Banskej Bystrici, ale samozrejme podľa kapacity by mohli o nájomné bývanie v tomto objekte požiadať aj ostatní obyvatelia danej lokality.
Názor komunitnej organizátorky
Keďže Jolana Nátherová pracuje v tejto komunite už dlhé roky, spýtali sme sa jej aj na to, čo by k téme problémov bývania tejto komunity chcela povedať:
“Rada by som citovala právo, ktoré sa týka aj Rómskych marginalizovaných skupín obyvateľstva v Banskej Bystrici: ´Právo na bývanie je vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv aj v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zakotvené ako súčasť práva na dôstojnú životnú úroveň. Ako samostatné právo je bližšie definované vo Všeobecnom komentári č. 4 k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach o práve na primerané bývanie a vo Všeobecnom komentári č. 7 k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach o nútenom vysťahovaní.´
Bola by som veľmi rada, keby sme na bývanie začali aj v Banskej Bystrici pozerať ako na ľudské právo, na ktoré má nárok každý z nás, bez ohľadu na národnosť, alebo farbu pleti. Zatiaľ sa však na bývanie pozerá len ako na vec, ktorú si treba zaslúžiť.”
Komunitná organizátorka Jolana Náherová s deťmi a líderkami z komunity.
Foto: OZ Nádej deťom
Vyhliadky do budúcna
Najväčšia rómska komunita v Banskej Bystrici má teda pred sebou zaujímavé obdobie. Po rokoch nezáujmu zo strany mesta je nádej, že aspoň niektorí obyvatelia sa dočkajú šance na zlepšenie životnej úrovne. Predbežné ohlásenie týchto plánov však vyvolalo negatívne emócie medzi majoritou v susednej Senici. Problematickým vzťahom, ako aj tomu, aké benefity môže mať fungujúce komunitné centrum nielen pre rómsku komunitu, ale aj pre majoritu v jej okolí, sa budeme venovať v našich ďalších blogoch.
Zlou správou však je, že mesto premárnilo šancu vysporiadať pozemky vo výzve spred niekoľkých mesiacov, a ani podobné kroky nezvažuje. Uvidíme, ktoré problémy sa podarí odstrániť aj bez tohto dôležitého kroku.
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.
Viac blogov, podcastov, ako aj videí nájdete na našej web stránke www.cko.sk.