Od leta 2022 sa v Centre komunitného organizovania venujeme občianskej kampani Dôstojné bývanie pre všetkých. Aj keď vysoké ceny nehnuteľností na predaj aj na prenájom spôsobujú komplikácie takmer všetkým obyvateľom Banskej Bystrice, niektoré komunity sú týmto problémom zasiahnuté oveľa výraznejšie. V lete a na jeseň minulého roku sme uskutočnili tzv. načúvaciu kampaň, počas ktorej sme sa porozprávali s viac, ako 300 ľuďmi z týchto skupín. Ide pritom o zatiaľ najväčší kvalitatívny výskum, aký sa v našom meste zrealizoval ohľadom problémov bývania.
V tomto blogu vám priblížime, ktoré komunity sú najviac ohrozené nedostupnosťou bývania, a tiež ich hlavné problémy.
Študenti a absolventi: ako Bystrica stráca mladých ľudí
Banská Bystrica roky demograficky benefitovala z prítomnosti vysokých škôl – Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení a čiastočne aj Slovenskej zdravotníckej univerzity. Veľká časť absolventov zostala žiť v Bystrici, keďže tu si vytvorili sociálne zázemie a väzby. Niekoľkoročné obdobie lacných hypoték a relatívne lacných nehnuteľností umožňovalo takmer každému, aby si tu našiel nielen podnájom, ale rovno aj kúpil byt. Absolventom teda nič nebránilo v tom, aby sa tu usadili.
V posledných rokoch sa to však výrazne zmenilo. Ceny nehnuteľností (na kúpu aj na prenájom) dlhodobo stúpali. Banskobystrický kraj je dokonca jeden z krajov, kde ceny nehnuteľností naďalej rastú napriek tomu, že v rámci Slovenska klesajú.
Po skončení štúdia by tu mnohí z absolventov chceli ostať, avšak kvôli vysokému nájomnému a nízkym platom sa buď vrátia do svojich domovských miest, alebo odídu do Bratislavy. Príbeh človeka z tejto skupiny nám priblížila Kristína Maková: “Kamarát ešte pred skončením štúdia začal pozerať ceny nájmov a porovnávať ich s Bratislavou. Zistil, že ceny nájmov nie sú až tak odlišné. To sa však nedá povedať o platoch – tie sú v Bratislave oveľa vyššie. Takže napriek tomu, že tu už mal nejaký sociálny status a vzťahy, odišiel žiť do Bratislavy.” Banská Bystrica teda aj kvôli drahému bývaniu stráca mladých ľudí.
Jednorodičia – predovšetkým slobodné matky – sú jedna z najohrozenejších skupín. Aj bežné rodiny s deťmi totiž čelia diskriminácii pri hľadaní podnájmu – majitelia bytov ich veľmi často nechcú prijať kvôli strachu, že v prípade neplatičstva ich z bytu nebudú môcť vysťahovať a budú finančne stratoví. Jednorodičia trpia touto diskrimináciou rovnako, len okrem toho ešte majú problém platiť nájomné len z jedného príjmu.
Chýbajúci partner sa prejavuje aj pri inej veci – odprevádzanie detí do a zo školy. Túto oblasť nám priblížila Dana Boháčiková: “Čo by nám pomohlo ako jednorodičom – keby sa viacej stavalo nájomných bytov, ktoré by ale boli aj lokálne dostupné. Pretože tí rodičia sú sami a pokiaľ dieťa navštevuje škôlku napríklad v Sásovej a ona pracuje v Radvani tak nemá šancu behať cez celé mesto. A takisto jej nemá šancu niekto vyzdvihnúť to dieťa.”
Najväčšie problémy tých banskobystrických rómskych komunít, v ktorých pracujú naše kolegyne, sme už opísali v našich minulých článkoch. V komunite na Cementárenskej ceste je väčšina pozemkov nevysporiadaná a viaceré obydlia sú dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Ide o bývalé robotnícke ubytovne Stredoslovenskej cementárne, väčšinu z nich si po zatvorení podniku odkúpili ich obyvatelia ako bývalí zamestnanci. Medzi najväčšie problémy tejto komunity patrí nefunkčná kanalizácia, ktorá okrem splaškov naberá aj dažďovú vodu a v obdobiach s výdatnejšími zrážkami táto zmes vyrazí kvôli opotrebovanému potrubiu aj priamo do obydlí. Podobný problém je aj v susednej lokalite Na Hrbe, tam sa však medzičasom miestnym podarilo najzávažnejšie problémy jednej z kanalizačných vetiev odstrániť svojpomocne.
Mnohí spomedzi obyvateľov týchto komunít sa chcú z týchto lokalít úplne odsťahovať a žiť s majoritou. Narážajú však na problém rasových predsudkov: aj keď majú solídny príjem a sú prakticky na úrovni strednej triedy, je pre nich veľkým problémom prenajať si byt v bežnom vchode na banskobystrickom sídlisku. Ako nám k tejto téme povedali realitní makléri zameraní na prenájmy, je to známy problém: “Čo sa týka Rómov, nejde ani tak o samotného človeka – prenajímateľa, ale o celú susedskú komunitu. Často aj osobne vysvetľujem prenajímateľom, že medzi nájomníkmi nie sú rozdiely podľa farby pleti – rovnako nemusí platiť nájom ani biely.
Stalo sa mi, že Rómovia prišli na obhliadku bytu a doniesli nájom na rok dopredu, lebo vedeli, že sú nežiadaní, ale jednoducho chceli bývať slušne. Bol to mladý pár s dieťaťom, muž pracuje vo Švajčiarsku. Ale jednoducho ich odmietli – „lebo susedia“.
Prakticky jedinú možnosť teda pre Rómov predstavujú nájomné byty v správe mestskej spoločnosti MBB. Tá však drvivú väčšinu rómskych nájomníkov koncentruje do bytového domu na Internátnej 12, kde je však veľké množstvo vážnych problémov. Za spravodlivejšie podmienky v tomto bytovom dome bojujú miestni lídri v spolupráci s CKO už 2 roky, takmer všetky problémy však naďalej pretrvávajú.
Väčšina z nás má možno pri senioroch skôr pocit, že sú to tí, čo už majú svoje bývanie dávno vyriešené, alebo dokonca vďaka dedičstvu majú nehnuteľností aj viac, ako je pre nich potrebné. Avšak v prípade, že seniori na dôchodku o svoje bývanie prídu – napríklad z dôvodu rozvodu – zo svojej nízkej penzie nemajú prakticky žiadnu šancu dostať sa k adekvátnemu bývaniu.
Do tejto skupiny čiastočne môžeme zaradiť aj ľudí pracujúcich v nízkopríjmových povolaniach, ktorí ani počas svojho pracovného života nemali šancu dostať hypotéku na kúpu nehnuteľnosti a boli tak odkázaní na dlhodobý život v podnájme. O podobný príbeh sa na jednej z našich diskusií podelil evanjelický farár Daniel Koštial: rovnako, ako väčšina duchovných, aj on dostáva celý život prakticky minimálnu mzdu, bývanie má počas svojej aktívnej služby vyriešené na fare. Problém však nastane, keď má odísť na dôchodok – vtedy totiž príde jeho nástupca nielen na jeho miesto, ale aj do jeho dovtedajšieho bytu. Pokiaľ farár nezdedí nejakú nehnuteľnosť od svojich príbuzných, pri nástupe na dôchodok sa musí vyrovnať s veľmi vážnou bytovou otázkou.
Mnohodetné rodiny predstavujú špecifickú skupinu. Ich výzvy a problémy priblížila na jednom z našich podujatí Veronika Kosková, matka 4 detí: v začiatkoch samostatného bývania ich rodine veľmi pomohli rodičia, ktorí im dali k dispozícii byt po starých rodičoch za symbolické nájomné. Väčšina týchto rodín zažíva tiež problémy pri hľadaní podnájmu – predovšetkým kvôli spomínanej neochote prenajímateľov prenajať byt rodine s deťmi. Veľmi konkrétnym problémom pre tieto rodiny je však aj nedostatok viacizbových bytov v Banskej Bystrici: “Napríklad v Sásovej vieme, že sú možno dva paneláky, kde sú 5-izbové byty.”
Banská Bystrica má relatívne rozvinutý systém služieb pre ľudí bez domova. To, čo mu však chýba, je “nultý” nízkoprahový stupeň – taký, ktorý by bol otvorený všetkým, vrátane ľudí trpiacich závislosťami.
Častým predsudkom je, že títo ľudia si pomoc nezaslúžia, lebo “sami si vybrali radšej fľašku, ako teplú posteľ”. Ako však hovoria mnohí odborníci, alkoholizmus nie je slobodná voľba človeka. Je to choroba.
Okrem záchrany ľudských životov je najväčšou výhodou nízkoprahových zariadení to, že dostane ľudí do systému, čím sa otvára šanca pracovať s nimi a znížiť ich rizikové správanie. Obrovské skúsenosti majú pracovníci organizácie De Paul Slovensko, ktorí v Bratislave prevádzkujú najväčšiu nocľaháreň pre ľudí bez domova v strednej Európe.
Snahu o vytvorenie nízkoprahového zariadenia už dlhší čas otvára Komunita Sant´Egídio a Bystrická kresťanská platforma fungujúca pod zastrešením CKO. Napriek tomu, že Mesto tento typ zariadenia začlenilo do Komunitného plánu sociálnych služieb, téma sa prakticky nehýbe, pretože je problém nájsť vhodnú lokalitu.
Špecifickou skupinou sú rodiny so zdravotne znevýhodnenými členmi. Predovšetkým ľudia odkázaní na invalidný vozík to majú v našom kopcovitom meste náročné. Výraznou pomocou by pre nich mali byť dva bytové domy postavené na Uhlisku špeciálne ako bezbariérové. Paradoxné však je, že ani jeden chodník vedúci od týchto budov do centra mesta nie je bezbariérový – na všetkých cestách je minimálne jeden vysoký obrubník. “Bežný človek si ten obrubník ani nevšimne, ale moja dcéra aj s invalidným vozíkom váži okolo 90 kíl. Ja teda nemám šancu vytlačiť ju už len cez 5-centimetrový obrubník. Som teda odkázaná na MHD, alebo na špeciálne upravené auto.”
Okrem toho však tieto bezbariérové domy väčšinou neslúžia svojmu pôvodnému účelu: kvôli legislatíve 90-tych rokov sa však s väčšinou týchto bytov udialo to, čo s väčšinou mestských a podnikových bytov – nájomníci dostali možnosť odkúpiť ich do súkromného vlastníctva, čo mnohí z nich aj využili. Postupom času mnohí hendikepovaní obyvatelia, ktorým boli tieto byty určené, už umreli a byty zdedili ich príbuzní. Medzi nimi je však už minimum ľudí odkázaných na invalidný vozík. Nastala teda paradoxná situácia, keď väčšinu obyvateľov týchto vzácnych bezbariérových bytoviek tvoria ľudia, ktorí bezbariérovosť nepotrebujú.
Na druhej strane viacero ľudí odkázaných na invalidný vozík býva v bežných bytových domoch, kde musia odstraňovať mnohé bariéry: do bežného výťahu sa väčšinou invalidný vozík nezmestí, okrem toho musia upravovať vstup do vchodu a často aj montovať tzv. schodolezy.
Skupinám ohrozeným nedostupnosťou bývania sa dobre žije v tých mestách obciach, kde je táto téma dlhodobo prioritou miestnej samosprávy. Najznámejší príklad zo Slovenska je Nové Mesto nad Váhom, kde téma dostupného bývania prostredníctvom výstavby mestských nájomných bytov prioritou už niekoľko desaťročí. Vďaka tomu mesto vlastní až 12% bytového fondu, pričom celoslovenský priemer sú len 3 percentá. Najväčší počet mestských nájomných bytov spomedzi krajských miest má Žilina – viac, ako 1100.
Veľké pokroky v téme dostupnosti bývania robí za posledné roky Mesto Bratislava, a to viacerými spôsobmi: jedným z nich je nová metodika, ktorá umožňuje získavanie nájomných bytov od súkromných developerov. Vďaka nej už v najbližších rokoch pribudne niekoľko stoviek nových mestských bytov. Ďalším krokom magistrátu hlavného mesta je vytvorenie mestskej nájomnej agentúry: tá prenajíma byty od súkromných majiteľov, ktorým garantuje pravidelné platby nájomného a nájomníkom spomedzi ohrozených skupín poskytuje podporu predovšetkým vo forme sociálnych služieb.
Naším cieľom je, aby banskobystrická mestská samospráva začala téme dostupnosti bývania konečne venovať dostatočnú pozornosť. Chceme, aby Banská Bystrica bola mestom pre všetkých – nielen pre tých, ktorí si to môžu dovoliť.
Tento blog je súčasťou projektu Posilňovanie minorít k rozvoju, využívajúc komunitné organizovanie a advokačné metódy na posilnenie postavenia znevýhodnených komunít na strednom Slovensku, ktorý získal grant z Nórska v sume 142 348 eur a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je podporiť potrebnú komunitnú organizátorskú prácu v 6 rómskych komunitách (Slovenská Ľupča, Skalica, Banská Bystrica – Cementárenská, Banská Bystrica – Hrb, Banská Štiavnica – Šobov a Banská Štiavnica – Povrazník) a prepájať ju aj s ďalšími komunitnými prístupmi, ako sú komunitný rozvoj, advokácia, verejné kampane a vzdelávanie
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk .
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.“
Autorom blogu je Ondrej Druga, komunitný organizátor pre veriace komunity a koordinátor advokačných aktivít – ondro@cko.sk.
Ondrej Druga Blog Komunitné organizovanie
V tomto blogu vám priblížime, ktoré komunity sú najviac ohrozené nedostupnosťou bývania, a tiež ich hlavné problémy.
Ondrej Druga Blog Komunitné organizovanie
Je možné, aby sa "problematické správanie" marginalizovaných komunít odstránilo bez toho, aby sa s nimi pracovalo? Dá sa s nimi pracovať zadarmo? My sme sa rozhodli pozrieť na tieto vzťahy a ich vývoj bližšie.
Ondrej Druga Blog Komunitné organizovanie
Aj komunita Na hrbe má takmer identický problém s kanalizáciou, ako susedná komunita na Cementárenskej ceste, o ktorom sme písali v jednom z našich predošlých blogov: problémovú kanalizáciu. Tá síce podľa úradov neexistuje, avšak reálne miestnych vytápa, zapácha a spôsobuje obyvateľom zdravotné problémy.
Ondrej Druga Blog Komunitné organizovanie
Oproti komunite na Cementárenskej ceste, ktorej sme sa venovali v našom predošlom blogu, je banskobystrická rómska komunita Na Hrbe viditeľnejšia, keďže sa nachádza priamo vedľa relatívne frekventovanej cesty. Na rozdiel od susednej komunity je táto je aj výrazne staršia. Ich problémy sú v niečom podobné, v niečom zase veľmi špecifické.
Ondrej Druga Blog Komunitné organizovanie
Rómska komunita na Cementárenskej ceste v Banskej Bystrici je počtom obyvateľov najväčšou rómskych komunít na území krajského mesta. Mnohí obyvatelia ju možno ani neregistrujú, keďže nie je viditeľná zo žiadneho frekventovaného dopravného ťahu. Pre iných obyvateľov mesta je zase naopak zdrojom frustrácie a hnevu. V tomto blogu sme sa venovali tomu, ako vznikla táto komunita aj jej najväčšie problémy.
Prihláste vašeho mládežníka/mládežníčku do letného kempu v dátumoch 1.-4.7.2024
Pomôžte nám prostredníctvom vašich 2% investovať do budovania demokratickej a aktívnej občianskej spoločnosti
Pracujete s občianskymi či znevýhodnenými komunitami? Chcete získať nové skúsenosti, vedomosti a zručnosti z občianskych a aktivistických organizácií v USA? Prihláste sa do našej 5,5 týždňovej stáže v USA.
Prečo je advokácia v téme nadpredmetového hodnotového vzdelávania kľúčová
Ako sme avizovali v jednom z našich predchádzajucich blogov, prinášame správy o tom, aké opatrenia plánuje nová vláda v oblasti bývania. Vychádzame pritom z Programového vyhlásenia vlády z 13. novembra 2023.
